Články
Sloboda učenia - Peter Gray · Unschooling · Slobodné školy · Súčasné školstvo · Rozhovory · Knihy · BlogCelý svoj život som bol „odškolený“. Jediná inštitúcia, ktorú som navštevoval a môže byť vzdialene považovaná za školu, bola škôlka, a to bola samozrejme iba zábava a hry. Bol to jednoducho život. Vždy som premýšľal o tom, aké to je byť celý deň zavretý v školskej budove. Aké musí byť hrozné sedieť tam celé hodiny, byť vyučovaný strelenými učiteľmi a poobede ešte písať domáce úlohy. Čítaj ďalej...
Volajte ma prosím pán Gatto. Pred dvadsiatimi šiestimi rokmi, keď som nemal nič lepšie na práci, som skúsil učenie v škole. Moja aprobácia ma oprávňuje vyučovať angličtinu a literatúru, ale to vôbec nie je to, čo robím. Učím totiž ľudí vyučovať a získavam za to ocenenia. Čítaj ďalej...
Všetko sa to začalo, keď prišiel na svet môj sladký, milovaný uzlíček šťastia. Tri týždne pred jeho narodením som učila na štátnej základnej škole. Mala som svoju prácu rada a myslela som si, že sa tam niekedy po narodení môjho dieťaťa vrátim. Akonáhle však Lewi prišiel na svet, moje myšlienky sa zásadne zmenili. Nemohla som si predstaviť, že by som odovzdala svoj uzlíček šťastia niekomu inému. Nikto ho predsa nemohol milovať viac ako ja. Čítaj ďalej...
Deti sa učia čítať samy
Skúsenosti unschoolerov o tom, ako sa deti samy učia čítať. Čítaj ďalej...
Predstava našej spoločnosti o výchove a tréningu detí predpokladá vzťah nadradenosti a podriadenosti medzi rodičom a dieťaťom. Rodič alebo učiteľ určuje, čo bude dieťa robiť a je za správanie dieťaťa zodpovedný. Hlavnou úlohou dieťaťa je poslúchať. Tento prístup k výchove je pre nás taký prirodzený, že je ťažké predstaviť si akúkoľvek inú alternatívu. Avšak v kontexte našej dlhej histórie ako druhu je tento spôsob výchovy relatívne nový. Čítaj ďalej...
Lovci a zberači nepoznajú drinu. Ich práca je rozšírením vlastných detských hier. Deti sa bežne hrajú na lov, zber, stavbu chatrčí, výrobu nástrojov, prípravu jedla a postupne sa v týchto hrách zlepšia natoľko, že ich činnosť začne byť produktívna. Z hry sa stane práca, ale tým neprestane byť zároveň hrou. Čítaj ďalej...
Jednou zo základných školských lekcií je, že práca a hra sú protiklady. Práca je to, čo musíme robiť a hra je to, čo robiť chceme. Práca je ťažká, hra je zábavná. Keď však opustíme školské brány a začneme sa pohybovať v „reálnom svete“, minimálne tí šťastnejší z nás objavia, že práca vôbec nie je protikladom hry. V skutočnosti práca môže byť hrou alebo môže byť do veľkej miery hravá. Čítaj ďalej...
Dnešná esej sa venuje dvom hlavným myšlienkam. Prvou z nich je, že náboženstvo má svoje korene v hre. Kognitívnou schopnosťou umožňujúcou existenciu náboženstva je schopnosti hrať sa a predovšetkým schopnosť predstavovať si (schopnosť imaginácie). Druhou hlavnou myšlienkou je, že náboženstvo plní svoju funkciu najlepšie vtedy, ak sa nezatúla príliš ďaleko od svojich hravých základov. Ak však svoju hravosť stratí, stáva sa nebezpečným až vražedným. Čítaj ďalej...
Ľudia majú k dispozícii v zásade dva rozličné spôsoby, ako si usporiadať spoločnosť. Jedným z nich je hierarchia, dominancia a násilie. Druhý spôsob organizácie je známy len málo a veľa sa o ňom nediskutuje. Niekedy sa preň používa slovo anarchia, ktoré neznie veľmi lákavo, keďže sa ním veľmi často označuje spoločenský chaos. Ja však nerozprávam o chaose, ale o situáciách, v ktorých sa ľudia ochotne a dobrovoľne riadia pravidlami nie kvôli tomu, že ich k tomu nútia mocnejší. Čítaj ďalej...
Keď vnášame hravosť do svojich spoločenských interakcií, vytvárame ducha rovnosti a osobnej slobody, ktorý nám umožňuje prekonať náš ľudský sklon ovládať jeden druhého. Hravý prístup lovcov a zberačov im zrejme umožňoval relatívne mierumilovný život po stovky tisícov rokov pred vynálezom poľnohospodárstva. Aj v našej dnešnej kultúre je možné hru a humor úspešne využívať k porazeniu a zmierňovaniu agresie, dominancie a hierarchie. Čítaj ďalej...
Evolúcia sa vyznačuje obrovskou diverziotu spôsobov a charakteristík. Obmedzením diverzity človek nemôže zabrániť samotnej evolúcii. Čítaj ďalej...
Mladí ľudia by mali mať právo ovládať a smerovať svoje vlastné vzdelávanie; tým sa myslí rozhodovať o tom, čo, kedy, kde, ako, koľko a s kým sa budú učiť. Čítaj ďalej...
29. januára 1999 zapol Sugata Mitra počítač, ktorý nainštaloval do vonkajšieho múru budovy NIIT, ktorá oddeľovala pozemok firmy od jednej z najchudobnejších štvrtí New Delhi. V tejto štvrti väčšina detí nechodí do školy, sú negramotné a nikdy predtým nevideli počítač. Mitra však tento počítač jednoducho zapol a skupinke okolostojacich detí povedal, že s ním môžu experimentovať. Čítaj ďalej...
Z pohľadu biologickej evolúcie je primárnym zmyslom hry podporovať učenie sa novým zručnostiam. Hra je nástrojom prírody, ktorý má zabezpečiť, že sa mláďatá cicavcov vrátane detí budú zdokonaľovať a cvičiť v zručnostiach potrebných k prežitiu. Čítaj ďalej...
Mimoriadna sila vedúca deti ku hre nevznikla, aby im umožnila zabávať sa alebo unikať z reality. Existuje pre omnoho dôležitejší účel: pomáha im prežiť. Od počiatkov ľudstva získavali deti hrou skúsenosti, hodnoty a znalosti potrebné pre život v rámci svojej kultúry. Nehrajú sa preto, aby unikli realite. Práve naopak, hrajú sa na realitu a vďaka tomu sú deti schopné vyrovnať sa s ňou – fyzicky, intelektuálne i emocionálne. Čítaj ďalej...
Pred dvadsiatimi rokmi informovala dvojica vedcov v Anglicku o sérii experimentov, ktorými ukázala, že aj veľmi malé deti môžu v priebehu hry riešiť logické problémy, ktoré by v bežnom kontexte nevyriešili. Čítaj ďalej...
Unikátnou výsadou hry je možnosť kedykoľvek skončiť. Osoba, ktorá sa cíti byť tlačená alebo nútená do hry nie je hráčom, ale obeťou. Možnosť odísť je základom pre všetky demokratické vlastnosti hry. Je to práve spoločná hra, ktorá úplne prirodzenou a nenásilnou cestou učí deti slušnému správaniu a tomu, ako uspokojiť svoje potreby a zároveň brať ohľad na potreby ostatných a to patrí medzi najdôležitejšie životné lekcie, ktoré môže človek dostať. Čítaj ďalej...
Naše školy sú v opozícii k inštinktom našich detí, nie v ich súlade. Väčšina detí v našej spoločnosti nechce chodiť do školy. Hovorím vám niečo nové? Čítaj ďalej...
Batoľatá a malé deti v našej kultúre často nechcú ísť spať. Vymýšľajú si najrôznejšie výhovorky. Hovoria, že nie sú unavené, aj keď očividne sú. Hovoria, že majú hlad alebo smäd, že chcú počuť rozprávku (a potom ešte jednu); skrátka akékoľvek zdržania. Hovoria, že sa boja tmy alebo príšer v skrini alebo pod posteľou. Malé deti, ktoré ešte nevedia hovoriť, ktoré ešte nemôžu popísať svoje obavy alebo skúšať zjednávať, jednoducho kričia. Čítaj ďalej...
Deti sa potrebujú hrať a rozvíjať základné schopnosti a zručnosti, medzi ktoré patria fyzické, jazykové, spoločenské a intelektuálne schopnosti, sebaovládanie a dodržiavanie pravidiel. Deťom nemôžeme tieto veci vštepiť. Našou úlohou ako dospelých je zabezpečiť, že deti budú mať dostatok času a príležitostí hrať sa. Ony sa postarajú o ten zvyšok samy. Čítaj ďalej...