Články > Sloboda učenia - Peter Gray
Sloboda učenia - Peter Gray · Unschooling · Slobodné školy · Súčasné školstvo · Rozhovory · Knihy · BlogJean Jacques Rousseau je známy pre svoju teóriu o vzdelávaní, ktorá hlásala návrat k prirodzenosti a prírode. V mnohých vzdelávacích textoch ho označujú za pôvodcu na dieťa zameraného a prirodzeného vzdelávania. Tí, ktorí pravidelne navštevujú môj blog vedia, že píšem o deťom prirodzeným spôsoboch vzdelávania, a preto by mohli predpokladať, že časť inšpirácie pochádza z diela pána Rousseaua. Je pravda, že som sa nechal inšpirovať – v tom, aby som napísal článok o tom, ako veľmi sa mýlil. Čítaj ďalej...
O ľudských právach radi rozmýšľame v kladnom zmysle. Najčastejšie sa bavíme o práve kráčať za tým, čo chceme – právo voliť, právo slobodne sa združovať a právo zvoliť si svoju cestu za šťastím. Predmetom dnešného článku je však základné právo – právo, vďaka ktorému môžeme mať všetky ostatné práva – právo skončiť. Čítaj ďalej...
Predstavte si, že ste baseballovým nadhadzovačom v prvej lige. Nadhadzovač súpera práve prudko nepresne nadhodil a zasiahol odpaľovača vášho tímu – možno zámerne, možno nie. Mali by ste to súperovi vrátiť tak, že pri vašom nadhadzovaní zasiahnete súperovho odpaľovača? Čítaj ďalej...
V mnohých príspevkoch som argumentoval proti povinnej školskej dochádzke. V dnešnom príspevku by som naopak rád povedal pár viet k tomu, čo sa študentom na škole páči a ako by sme mohli my ako spoločnosť naplniť potreby detí a poskytnúť im príležitosti vzdelávať sa bez toho, aby sme ich museli do toho nútiť. Čítaj ďalej...
Ako je možné, že moderný súhrn detskej psychológie nám prakticky nemá čo povedať o hre a zvedavosti? Ak sa niekoho na ulici opýtate, čo prvé mu napadne, keď počuje slovo dieťa, slová ako hra alebo hravý budú veľmi vysoko na zozname ak nie na prvom mieste, a slovo zvedavosť nebude za nimi príliš zaostávať. Pre väčšinu ľudí, ktorí nepracujú vo výskume je hra a zvedavosť značnou časťou toho, čo považujú za základ detstva. Čítaj ďalej...
Ako spoločnosť sme došli k záveru, že deti musia tráviť v škole stále viac času v prostredí, v ktorom chcú byť zo všetkého najmenej. Cena za toto presvedčenie, ak to budeme merať podľa pocitu šťastia, je ohromná. Je najvyšší čas aby sme vážne prehodnotili naše postoje ohľadom vzdelávania. Čítaj ďalej...
O dejinách by sme radi rozmýšľali ako o progrese, pozitívnom vývoji, ale ak by sme to mali merať psychickým zdravím mladých ľudí, potom naša spoločnosti nejde dopredu, ale dozadu od 50-tych rokov 20. storočia. Rád by som sa preto venoval otázke, prečo je to tak. Čítaj ďalej...
Manifesto 15
Ako dokážeme vo svete plnom neistoty s vedomím, že naše vzdelávacie systémy už dávno zastarali, zabezpečiť prosperitu jednotlivcov, komunít a celej spoločnosti? Musíme pristúpiť k evolúcii vzdelávania. Čítaj ďalej...
Vzhľadom k mnohým neznámym by sme sa mali prikláňať na stranu opatrnosti pri zvažovaní liečby ADHD stimulačnými liekmi. Našou prvou líniou liečby ADHD by malo byť hľadanie alternatívnych spôsobov školskej dochádzky, aby sa deti mohli učiť svojím vlastným spôsobom a aby by ich nikto neposudzoval podľa výkonu na štandardizovaných testoch. Liečba liekmi by mala byť vyhradená len pre mizivé percento jednotlivcov, ktorí sú natoľko impulzívni, že nedokážu žiť spokojne a šťastne v akomkoľvek prostredí, ktoré naša spoločnosť dokáže vytvoriť. Čítaj ďalej...
Správanie a všetky osobnostné variácie majú základ v štruktúre mozgu. Samozrejme, že majú. Mozog kontroluje správanie, takže odlišné správanie musí mať svoj pôvod v odlišnosti mozgovej činnosti. Štúdie o rozdielnostiach v štruktúre mozgu sú síce zaujímavé, ale nemajú žiadny výrazný vplyv na otázku, či je ADHD poruchou alebo variáciou normy. Čítaj ďalej...
Psychologickú vyrovnanosť zabezpečuje určitá optimálna miera exekutívnej kontroly. Jednotlivec, ktorý sa kontroluje príliš trpí nadmerne vyvinutou exekutívnou kontrolou, impulzívny jedinec na druhej strane trpí jej nedostatkom. Medzi nimi je však široké spektrum možností, ktoré sú potenciálne kompatibilné s užitočným a šťastným životom jedinca v spoločnosti. Trik je v tom, aby si každý človek dokázal v rámci spoločnosti nájsť také prostredie, kde bude môcť využívať silné stránky svojej osobnosti. Čítaj ďalej...
Počas posledných 2 až 3 dekád došlo k nárastu výskytu diagnózy ADHD. Myslím si, že primárnym dôvodom je zmena hodnôt spoločnosti a podmienok v školách. V súčasnosti sme ako spoločnosť omnoho menej tolerantní voči deťom, ktoré sa nedokážu prispôsobiť našej povinnej školskej dochádzke, ako sme boli v minulosti, a tak týmto deťom diagnostikujeme poruchy psychiky a podávame im lieky. Čítaj ďalej...
Čo to znamená, že niekto má ADHD? V podstate to znamená, že jedinec sa nedokáže prispôsobiť podmienkam štandardného vyučovania. Z evolučného hľadiska je škola nenormálnym prostredím. Je miestom, kde sa od detí očakáva, že väčšinu svojho času ticho strávia sediac na stoličkách, kde počúvajú učiteľa rozprávať o veciach, ktoré ich možno až tak nezaujímajú, kde čítajú, čo sa im povie, píšu, čo sa im povie a zo zapamätaných vedomostí následne píšu testy. Čítaj ďalej...
Na tejto stránke nájdete prehľadný zoznam preložených článkov Petra Graya z jeho blogu Freedom to Learn v poradí, v ktorom ich Peter Gray písal. Čítaj ďalej...
Dokážeme merať vzdelanie?
V Amerike a v mnohých ďalších moderných národoch sme posadnutí meraním. Naším mottom by pokojne mohlo byť: „Ak sa to nedá spočítať, neráta sa to.“ Ale čo je to vlastne vzdelanie? Aký má zmysel? A vo svetle našich odpovedí na tieto otázky sa opýtajme sami seba: Je možné merať vzdelanie a pokiaľ áno, dáva zmysel, aby sa na každého vzťahovali rovnaké kritéria? Čítaj ďalej...
Študenti veľmi dobre vedia, že pravidlá ohľadom podvádzania v škole sú podobné pravidlám hry. V tomto prípade sa však jedná o hru, ktorú nechcú hrať. Nútia ich chodiť do školy, robiť si úlohy, písať testy. Nemajú možnosť vyjadriť sa k tomu, čo budú študovať, ako budú testovaní a aké sú pravidlá ohľadom podvádzania. Za takých okolností je veľmi ťažké správať sa podľa pravidiel. Čítaj ďalej...
Ako časté sú podvody vo vede? Nikto to presne nevie. Obrancovia čistoty vo vede tvrdia, že takéto podvody sú veľmi zriedkavé a ich zdrojom je len pár „pokazených jabĺk“. O tom však dosť pochybujem. Podľa mňa sú odhalené prípady podvodu vo vede len špičkou ľadovca. Čítaj ďalej...
Najväčšou spoločenskou silou v konflikte s dôverujúcim rodičovstvom je podľa mňa práve školstvo. Moc škôl nad deťmi a ich rodičmi narástla počas posledných desaťročí natoľko, že je už prakticky nemožné byť dôverujúcim rodičom dieťaťa, ktoré navštevuje typickú štátnu alebo súkromnú školu. Čítaj ďalej...
Detská nesloboda je vážnou spoločenskou otázkou. Ľudia každého veku potrebujú slobodu, a preto trpia, pokiaľ im ich slobodu vezmú. Ako spoločnosť sme túto skutočnosť pochopili v súvislosti s dospelými, ale strkáme hlavu do piesku namiesto toho, aby sme videli, že aj deti túžia po slobode a potrebujú ju, aby boli šťastné a mohli sa zdravo vyvíjať. Ak by deti mali moc, povstali by na protest a vynútili by si pozornosť a realizáciu nápravy. Deti však túto moc nemajú. Čítaj ďalej...
Väčšina rodičov dnešnej doby nedôveruje svojim deťom. Vnímajú ich ako krehké a nekompetentné bytosti, ktoré sa nedokážu rozhodovať samostatne a najlepšie je, keď kráčajú po ceste, ktorú im vytýčili. Dnešná doba však vyžaduje presne tie vlastnosti, ktoré si ľudia rozvíjajú svojimi vlastnými činnosťami – osobnú zodpovednosť, nezávislosť myslenia, iniciatívu, sebavedomie, flexibilitu, kreativitu a predstavivosť. Tieto vlastnosti však podporuje len dôverujúca výchova. Prečo došlo k jej úpadku? Čítaj ďalej...