Jan
16

„ADHD osobnosť“ II: Môžu byť ADHD charakteristiky výhodou?

„ADHD osobnosť“ II: Môžu byť ADHD charakteristiky výhodou?

Čítať predchádzajúcu časť článku

Späť na úplný začiatok článku

Základnou kognitívnou charakteristikou ADHD je vysoká miera impulzívnosti a znížená „exekutívna kontrola“.

Podľa najrozšírenejšieho a najviac akceptovaného kognitívneho modelu je základným problémom pri ADHD oveľa viac impulzívnosť ako nepozornosť.[1] Mnohé pozorovania ukazujú, že ľudia s diagnózou ADHD sú impulzívnejší a kontrolujú sa menej ako iní ľudia. Práve impulzívnosť tvorí podklad pre väčšinu charakteristických typov správania u týchto ľudí a vedie k tomu, že sa ľahko rozptýlia, kvôli čomu sa zdá, že sú nepozorní. Taktiež vedie k tomu, že sú netrpezliví a nepokojní, neschopní tolerovať nudu a nehybné sedenie na mieste, pokiaľ niečo skutočne neuchváti a neudrží ich pozornosť, a preto sa niekedy zdajú byť hyperaktívni. Napokon bývajú tiež veľmi emocionálne reaktívni. Reagujú často prehnanými emóciami na stresujúce alebo nepríjemné situácie. Tento model samozrejme do veľkej miery zjednodušuje, ale je napriek tomu užitočný ako východisko pre hlbšie uvažovanie a debatu o ADHD.

Kognitívni psychológovia a neurovedci bežne používajú pojem exekutívna kontrola na označenie mechanizmov, ktorými mozog tlmí impulzívne správanie, uvažuje a následne koná na základe tejto úvahy namiesto impulzu. Aj keď sa táto exekutívna kontrola väčšinou považuje za niečo dobré, je zrejmé, že môže byť problematické, ak by bola prisilná. Opakom impulzívneho správania je zdržanlivosť. Niektorí ľudia sú zdržanlivejší ako je pre nich dobré. Neustále zvažujú, čo by mali v danej situácii spraviť alebo donekonečna premýšľajú nad možnými negatívnymi dôsledkami alternatív, až nakoniec nič neurobia. A tak zatiaľ čo prehnane zdržanlivý človek sleduje naliehavú situáciu z diaľky, zvažuje, čo by bolo najlepšie spraviť a obáva sa možných negatívnych následkov, impulzívny človek koná a zachraňuje niekoho život.

Rozdiely v miere impulzívnosti / zdržanlivosti a ich hodnota

Väčšina psychológov by súhlasila s tým, že psychologickú vyrovnanosť zabezpečuje určitá optimálna miera exekutívnej kontroly. Jednotlivec, ktorý sa kontroluje príliš trpí nadmerne vyvinutou exekutívnou kontrolou, impulzívny jedinec na druhej strane trpí jej nedostatkom. S tým súhlasím aj ja, ak sa budeme rozprávať o týchto extrémoch. Medzi nimi je však široké spektrum možností, ktoré sú potenciálne kompatibilné s užitočným a šťastným životom jedinca v spoločnosti. Trik je v tom, aby si každý človek dokázal v rámci spoločnosti nájsť také prostredie, kde bude môcť využívať silné stránky svojej osobnosti. Všeobecne sa dá povedať, že nadmerne zdržanliví ľudia excelujú v práci, ktorá vyžaduje množstvo úvah a relatívne málo aktívnej činnosti a impulzívnejší ľudia sú na druhej strane skvelí v práci vyžadujúcej množstvo aktivity, pri ktorej je len málo času na reflexiu. Nič z toho vôbec nesúvisí s inteligenciou. Človek môže byť inteligentný a impulzívny zároveň, robiť bleskurýchle a zároveň presné úsudky. Taktiež je možné byť inteligentný a zároveň uvážlivý, teda robiť správne rozhodnutia po starostlivom zvážení všetkých faktorov.

Sme prirodzene spoločenským druhom a nikdy sme počas našej evolúcie nedokázali prežiť samostatne ako úplne samostatní jednotlivci. Záviseli sme na spolupráci s ostatnými a to isté pre nás platí aj dnes. Z tohto pohľadu nie je prekvapujúce, že prirodzeným výberom vzniklo široké spektrum osobnostných typov. Ľudia s rozličnými osobnostnými charakteristikami dokážu rôznorodo prispievať do svojej komunity (čo prospieva aj im samotným). V ideálnom prípade by všetci mali byť cenení za svoju jedinečnosť a ostatní členovia by im mali pomôcť v oblasti ich slabých stránok. S istotou môžem povedať, že toto platilo pre lovcov a zberačov a to isté platí aj pre zdravé rodiny, pevné priateľstvá a rozumne spravované firmy a podnikateľské aktivity. Podľa môjho názoru je škála zdržanlivosť/im­pulzívnosť jedným z najdôležitejších rozmerov zdravej osobnostnej variability. V priebehu evolúcie bolo totiž veľmi výhodné, že niektorí z nás sa dokázali kontrolovať viac a boli uvážlivejší, zatiaľ čo iní sa kontrolovali menej a boli aktívnejší ako väčšina.

Nie je ťažké prísť na to, prečo sú niektoré charakteristiky ADHD spoločensky užitočné.[2] Roztržitosť sa môže hodiť pri efektívnom monitorovaní zmien v životnom prostredí a vďaka nej sa zachytí hroziace nebezpečenstvo alebo nová príležitosť, ktorú by inak nikto nepostrehol. Netrpezlivosť môže užitočne vyvažovať tendenciu zotrvávať pridlho pri určitom type myslenia a správania, ktoré k ničomu nevedie. Impulzívne správanie môže vytvárať podklad pre odvahu tvárou v tvár nebezpečenstvu, ktoré by paralyzovalo ostatných. Neochota dodržiavať pokyny často predpokladá nezávislé myslenie, ktoré môže viesť k novým originálnym myšlienkam a činom. Emočná reaktivita tiež môže vyvažovať tendenciu príliš zdržanlivých ľudí nechávať si svoje emócie pre seba a trápiť sa nimi vnútri. U ľudí s ADHD som (neformálne) pozoroval napríklad to, že sa len zriedkakedy dlhodobo na niekoho hnevajú. Radšej emóciám nechajú voľný priebeh ihneď a so situáciou sa vyrovnajú.

Lenže v škole sú samozrejme všetky tieto veci zlé a spôsobujú ľuďom problémy. Bežné školy ako ich poznáme sú miestom, kde sa musíme sústrediť na to, čo nám povedia bez ohľadu na to, či je to nudné; pracovať podľa učiteľových pokynov bez ohľadu na to, či sa nám to zdá nezmyselné; vypracovávať zadania len preto, aby sa vypracovali, aj keď to k ničomu užitočnému nevedie; a pri tom všetkom kontrolovať svoje emócie. Trieda v škole nie je miestom, ktoré podporuje odvahu, vynaliezavosť, nezávislé myslenie a emočnú reaktivitu. Takže nečudo, že impulzívnosť sa v škole považuje za „poruchu“. A keďže väčšina verejnosti považuje školu za jedno zo základných prostredí pre dieťa, impulzívnosť sa stala detskou poruchou číslo jedna.

Čítať ďalej…


 

Ak si tiež myslíte, že klasická škola nie je ideálnym riešením pre naše deti a chcete vedieť viac o unschooling-u, pridajte sa do našej skupiny na Facebook alebo sa prihláste do nášho NEWSLETTER-a. Poznáme reálne riešenie vzdelávania pre 21. storočie.

 

Peter Gray

Peter Gray

Peter Gray

Peter Gray je výskumným profesorom psychológie na Bostonskej univerzite. Vykonal a publikoval výskum komparatívnej, evolučnej, vývojovej a vzdelávacej psychológie; publikoval články o inovatívnych vzdelávacích metódach a alternatívnych prístupoch k vzdelávaniu, a je autorom knihy Psychológia (Worth Publishers), vysokoškolskej učebnice k úvodu do psychológie, ktorá je teraz už v 6. vydaní. Vyštudoval Columbia University a získal doktorát v biologických vedách na Rockefellerovej univerzite. Jeho súčasný výskum a písanie sa primárne zameriava na prirodzené spôsoby detského vzdelávania a na celoživotný význam hry. Jeho vlastné hry zahŕňajú nielen výskum a písanie, ale aj cyklistiku, jazdu na kajaku, lyžovanie a pestovanie zeleniny.

Celý blog pána Petera Graya nájdete tu.

You can read more of Peter Gray´s articles in his blog Freedom To Learn.