Členka siete ItWasLovelyRe­adingYou (čo v preklade znamená Bolo krásne čítať ťa), ktorá prešla domácim vzdelávaním, píše o tom, ako detské knihy ponúkajú falošný obraz o domácom vzdelávaní, a prečo je potrebné, aby sa tým začala literatúra pre mládež zaoberať. Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...

Frank Smith na strane 62 vo svojej knihe Urážka inteligencie ponúka Manifest učiaceho sa, v ktorom odporúča školám, čo by mali robiť, aby podporili učenie. Všimla som si, že sa to veľmi podobá na zoznam princípov unschoolingu a prepísala som ho do tejto podoby. V nasledujúcich riadkoch si môžete prečítať môj zoznam princípov unschoolingu a za ním nasleduje pôvodný Manifest učiaceho sa od Franka Smitha. Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...

Deti sa rodia ako kreatívni géniovia. Kým však dosiahnu tretí alebo štvrtý ročník v škole, ich kreativita nanešťastie upadne. S inteligenciou je to naopak. V každej ďalšej generácii stúpne výsledok v priemere o 10 bodov, pretože deti sa v prostredí bohatšom na podnety stávajú šikovnejšími. Pri kreativite však pozorujeme opačný trend. Od roku 1990 klesá priemerné skóre na testoch kreativity. Čo teda robíme nesprávne? Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...

O domácom/slobodnom vzdelávaní či unschoolingu koluje široké spektrum názorov, negatívnych aj pozitívnych, od tých, ktorí ho nikdy nezažili až po tých, ktorí sú práve v procese slobodného vzdelávania svojich detí. Čo ale veľmi často nevidím, je pohľad dospelého slobodne vzdelávaného človeka. Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...

Slovo unschooling prvýkrát použil americký spisovateľ a pedagóg, zástanca domáceho vzdelávania a priekopník v oblasti teórie práv dieťaťa John Holt. Bol to natoľko zaujímavý človek, že stojí za to napísať o ňom pár slov. Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...

Volám sa Šárka Winter, bývam v južnom Francúzsku a s mojím mužom máme dohromady 8 detí (medzi tromi a pätnástimi rokmi), ktoré sa učia doma. Deti sa učia formou unschoolingu, teda čerpajú z toho, čo práve zažívajú a alebo čo je práve zaujíma, a to potom prehlbujeme a rozširujeme. Snažíme sa, aby ich túžba učiť sa a objavovať rástla a aby ľahko našli na svojej ceste životom to, čo ich naozaj zaujíma. Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...

Z dobrých biologických dôvodov deti chcú a potrebujú prekonávať svojich rodičov. Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...

Preklad časti rozhovoru Stefana Molyneuxa s Laurette Lynn o prirodzenom vzdelávaní. Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...

V článku s názvom Nemať školu nevadí som sa zameral na známe osobnosti, „ktorých úspech nie je podložený univerzitným diplomom a často ani riadnou školskou dochádzkou.“ V súvislosti s týmto článkom ma ďalej zaujímalo, ako si v živote obstáli ľudia vzdelaní slobodne, bez vopred stanovených osnov. Pátral som teda po osudoch ľudí nadobúdajúcich vedomosti aspoň po určitú časť svojho života podľa filozofie unschoolingu. Poďme sa spoločne pozrieť na osudy niektorých z nich. Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...

Či už sa zaoberáte čímkoľvek, od programovania a návrhu hardwaru, cez biológiu, chémiu až niekde po históriu, archeológiu a rad ďalších odborov, príde vám vhod jedna konkrétna schopnosť, ktorá pomôže k úspechom v každej z týchto činností – sebavzdelávanie. Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...

Krátke zoznámenie sa s niekoľkými svetovo známymi osobnosťami, ktorých úspech nie je podložený univerzitným diplomom a často ani riadnou školskou dochádzkou. Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...

Som nadšený učiteľ a zároveň stále zapálený študent. Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...

„Najlepšia vec na unschoolingu je sloboda! Sloboda čítať čo chceš, robiť to čo miluješ, kamarátiť sa s kým chceš, ísť za svojimi snami, a všetko spochybňovať.“ Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...

John Holt je považovaný za otca unschoolingu. Nielenže tento termín prvýkrát použil, ale je tým, kto asi najviac ovplyvnil myslenie mnohých rodín, ktoré unschooling v súčasnosti praktizujú. Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...

Rozhovor Kataríny Jonášovej s Danou – Sofiou Šlancarovou pre článok o unschoolingu pre časopis Respekt (článok vyšiel v Respekte č. 37/2011). Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...

Prečo napravovať systém, ktorý bol navrhnutý, aby zničil myšlienku jednotlivca? Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...

Školstvo a vzdelávací systém sú – prinajmenšom na našom území – už vyše dve stovky rokov nerozlučne späté so štátom. Dnes to znamená, že „pravidlá hry“ v školstve určuje vláda, ktorá rozhoduje o tom, čo sa musí učiť, ako sa to môže učiť, kto to smie učiť, kto sa to smie učiť, kto sa to musí učiť, akú dlhú dobu musí byť učený, akým spôsobom má byť hodnotený, a aký trest čaká toho, kto sa protiví akémukoľvek z uvedených nariadení. Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...

Všetko sa to začalo, keď prišiel na svet môj sladký, milovaný uzlíček šťastia. Tri týždne pred jeho narodením som učila na štátnej základnej škole. Mala som svoju prácu rada a myslela som si, že sa tam niekedy po narodení môjho dieťaťa vrátim. Akonáhle však Lewi prišiel na svet, moje myšlienky sa zásadne zmenili. Nemohla som si predstaviť, že by som odovzdala svoj uzlíček šťastia niekomu inému. Nikto ho predsa nemohol milovať viac ako ja. Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...

Keď vnášame hravosť do svojich spoločenských interakcií, vytvárame ducha rovnosti a osobnej slobody, ktorý nám umožňuje prekonať náš ľudský sklon ovládať jeden druhého. Hravý prístup lovcov a zberačov im zrejme umožňoval relatívne mierumilovný život po stovky tisícov rokov pred vynálezom poľnohospodárstva. Aj v našej dnešnej kultúre je možné hru a humor úspešne využívať k porazeniu a zmierňovaniu agresie, dominancie a hierarchie. Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...