Jan
29

Prirodzené vzdelávanie a znovuzrodenie slobody - časť rozhovoru

Prirodzené vzdelávanie a znovuzrodenie slobody - časť rozhovoru

Stefan Molyneux: Sme späť. Budeme hovoriť o domácom vzdelávaní, čo je téma veľmi blízka môjmu srdcu, pretože moja dcéra má 3 roky a často dostávam otázky o tom, ako bude vzdelávaná. Nemám ani rád formu tejto otázky, ak to dáva zmysel. Je to, ako keby sa pýtali, ako sa naučí chodiť alebo ako sa naučila hovoriť. Zdá sa akoby sme sa pozerali na vzdelávanie ako na niečo externého, čo je potrebné vnucovať, ako keď používate formu na perníkové cesto. Že vzdelávanie je niečo, čo je potrebné vnútiť zvonku, čo ma vždy udivuje, nie je to presne ako prvotný hriech, ale je to ako keby sme sa narodili ako ignoranti alebo že s nami nie je niečo v poriadku, a dospelí nás musia opraviť a uviesť na pravú mieru, a naozaj cítim, že to tak nie je. Takže začnime všeobecne s tým, čo vzdelávanie je. Čo to pre teba znamená? Vzdelávanie detí.

Laurette Lynn: Existuje definícia vzdelávania, ktorá sa zaoberá učením. Ale chcela by som sa odraziť od toho, čo si hovoril, a áno, je problém už v tej otázke, pretože to je to prvé, na čo sa ľudia pýtajú. Vlastne prvá vec, na ktorú sa pýtajú je, ako sa budú socializovať a hneď potom ako sa budú učiť. Ak ich budeš vyučovať doma alebo ich budeš doma vzdelávať, ak ich nepošleš do školy, ako sa budú učiť, ako sa budú vzdelávať. A prvý problém, ktorý s touto otázkou mám je, že si odporuje sama sebe. Moja počiatočná reakcia je, že na túto otázku nemôžem odpovedať, pretože odmietam jej predpoklad. Myslím tým to, že predpokladá, že škola je zlatým štandardom vzdelávania, pretože automatická otázka znie: Ak nebudú chodiť do školy, ako sa budú učiť? Takže škola je jediné miesto, kde sa ľudia môžu učiť. A práve tu mám zásadný problém, tu je chyba, pretože máme celú spoločnosť ľudí, ktorí sú indoktrinování, áno, použijem toto slovo, veriť tomu, že škola je zlatým pravidlom, že je to jediná príležitosť, kde sa môžeme učiť. A čo sa týka vzdelávania, ako si povedal, sme tak navyknutí na myšlienku, že vzdelávanie je niečo, čo musí byť urobené dieťaťu, že sa rodí chybné a my ho musíme opraviť a musíme do neho dať informácie. A to je ako plnenie nádoby fazuľou. Môžete to robiť, ako chcete, môžete tú nádobu plniť, môžete vziať dieťa a môžete do neho naplniť najrôznejšie dáta a fakty a informácie a niektoré z týchto informácií sú užitočné a veľa ich užitočných nie je, ale podľa mňa to nie je skutočné učenie, je to len plnenie nádoby fazuľou. Učenie je niečo, čoho je ľudská bytosť schopná od chvíle narodenia. Učíme sa chodiť, učíme sa hovoriť, učíme sa ako vychádzať s ostatnými, učíme sa počítať, učíme sa písať a áno, robíme to s asistenciou dospelých, či už sú to rodičia, starí rodičia, iní dospelí v našom živote, niekedy ani nie dospelí, niekedy sa učíme od kamarátov, niekedy sa učíme od súrodencov, niekedy sa učíme od rovesníkov alebo od kohokoľvek iného. A ako dospelí, som si istá, že aj ty sa stále učíš a ja sa stále učím a to sa nedeje vždy v učebniach, odohráva sa to mimo nich.

S: V skutočnosti ešte pred piatimi minútami som sa učil, ale teraz cítim, že som hotový. Len pretože vedieme túto konverzáciu, s učením som skončil. Dosiahol som vrchol, vyššie ako Everest vyliezť nemôžete, dostanete sa na vrchol a potom idete naspäť druhou stranou.

L: (smiech)

S: A z tohto šaliem. Nedávno som sa pozeral na televíziu a bola tam jedna z tých vedomostných súťaží. Ak stlačíte tlačidlo a vychrlíte správnu odpoveď, ste naozaj múdry, a nemôžem prísť na niečo, čo by bolo viac v protiklade k naozajstnému učeniu ako to, byť zlým počítačom. Počítače vždy dokážu uchovávať a papagájovať informácie oveľa lepšie ako ľudia a naozaj tieto súťaže neznášam. Nie je to učenie, je to papagájovanie a to je to, čo je bohužiaľ v dnešnej spoločnosti považované za inteligenciu.

L: Máš úplnú pravdu a problém je, že to nie je inteligencia, nie je to nič viac ako Pavlovov pes, je to reakcia na situáciu. A preto používam analógiu s fazuľou, pretože to, čo v podstate robíte, je napĺňanie nádoby fazuľou, ktoré potom na príkaz vyskakujú. Nie je to učenie a myslím si, že ani to, čo sa deje v škole, nie je skutočné učenie. Myslím si, že to, čo sa deje v škole je plnenie nádoby fazuľou, plnenie dátami, vedomosťami a len informáciami… A toto je tiež dôležité, že nejaká entita, nejaký nepostihnuteľný úrad, nejakí ľudia sediaci v kancelárii rozhodli, že toto je to, čo by sa všetky deti v Spojených štátoch mali učiť, a zvolili osnovy, ktoré je potrebné do detí nahrať a tak to bude. Ale čo sa týka kritického myslenia, naozajstného učenia a prežívania sveta, jediným spôsobom, ktorým sa to naozaj deje, je mimo učebne a to je niečo, čo som si uvedomila pred mnohými rokmi a preto som sa rozhodla vzdelávať deti doma, pretože skutočné učenie zahŕňa, áno, zahŕňa podporu a pomoc od rodičov, ale ako som už hovorila, zahŕňa podporu a pomoc od mnohých rôznych ľudí vo vašom živote a veľa rôznych zdrojov a najrôznejšie podnety, nie len jeden. Máte túto podporu, ale ten človek, ktorý sa učí, to robí, tu sa všetko odohráva, vnútri toho, kto sa učí, a je to rovnaké ako u detí, tak u dospelých. Všetko sa deje vo vnútri nás, my sme tí, ktorí sa učíme, nie je nám to robené, my to robíme a áno, niekedy to robíme s pomocou, ale my to robíme, nie je nám to robené. Ak máte slobodu objavovať a učiť sa zo situácií z reálneho sveta, ste schopní spracovať informácie a analyzovať ich, pretože k učeniu dochádza takto: najskôr niečo objavíte, potom to pochopíte a potom prichádza rétorika, komunikácia. Objavíte niečo, keď sa na to prvýkrát pozriete, alebo prostredníctvom akéhokoľvek z vašich zmyslov, keď sa prvýkrát niečoho dotknete, ucítite, uvidíte alebo niekedy so šiestym zmyslom, keď niečo zažijete, objavíte to. Potom to analyzujete, pochopíte to, rozložíte to, nájdete rozpory, pozriete sa na to z logického hľadiska, skúšate to pochopiť. Niekedy to robíte sami, niekedy s pomocou, ale deje sa to. Potom to oznámite svetu a v tejto chvíli to naozaj pochopíte a pomôžete ostatným, aby to tiež pochopili. Je to špirálovitý prístup, pretože potom sa to k vám vráti a nabudúce až sa stretnete s rovnakou témou alebo rovnakou myšlienkou alebo filozofiou, pochopíte to ešte lepšie a potom to budete oznamovať ešte lepšie. Škola takto nefunguje, škola funguje ako plnenie nádoby fazuľou a potom máte tlačidlo, ako si hovoril, je to iba zlý počítač. Takže jediným spôsobom, akým sa to dá robiť naozaj je prirodzene a mať naozajstný rešpekt k faktu, že učenie sa odohráva vo vnútri toho, kto sa učí.

S: Presne tak. A jedna vec, ktorú zažili všetci, ktorí tým prešli, a deje sa to aj v súkromných školách, pretože sú vysoko regulované štátom, ale ako povieme, čo vzdelávanie je, mali by sme sa najskôr spýtať na to, prečo, prečo chceme byť vzdelaní, prečo sa chceme učiť. To je niečo, na čo mi v škole nikdy neodpovedali. Prečo sa učíme o kráľovnej Mary zo Škótska, prečo sa učíme o Kanadskej ústave, prečo si musíme zapamätať letopočty Rímskych cisárov, prečo sa tieto veci učíme? A to je niečo, čoho som si naozaj všimol ako rodič, že moja dcéra sa neučí chodiť len preto, aby vedela chodiť. Je to prostriedok k cieľu, chce niekam ísť a je jednoduchšie ísť ako plakať a ukázať a dúfať, že to správne odhadne. Prečo sa učí hovoriť? Pretože jej príde jednoduchšie požiadať o niečo, čo chce, komunikovať, čo si myslí, konverzovať. Takže je to na dosiahnutie nejakého cieľa a v zásade je to pre dosiahnutie šťastia, to je to, prečo sa všetky tieto veci učia. Jej vzdelávanie, jej sebapoznanie alebo jej rast a vedomosti sú navrhnuté pre dosiahnutie cieľa, čo nie je prípad s memorovaním a s papagájovaním. Čo sa snažíme dosiahnuť? Prečo preboha, a to nie je rečnícka otázka, myslím, že je to veľmi dôležité, aký je účel vzdelávania? Prečo by sme sa mali vôbec namáhať?

L: Záleží na perspektíve. Ak sa spýtaš niekoho s oslobodenou mysľou, ako my dvaja, alebo ako množstvo ostatných ľudí, by sme povedali, že sme si vybrali vzdelávanie, pretože sa chceme naučiť niečo viac o nejakej téme, pretože chceme nasledovať svoje vášne a chceme tú tému lepšie pochopiť alebo v zmysle budovania základov, aby sme sa toho mohli naučiť viac, ako v prípade malých detí, považujeme vzdelávanie za stavebné kamene, ABC a 123 a to len dáva základy, aby porozumeli komunikácii, svetu okolo nich a aby mohli ísť ďalej a naučiť sa toho viac a potom nasledovať svoje záujmy. Ale ak sa bavíme o škole, účel vzdelávania, ktoré prebieha v škole, čo by som rovnako nedefinovala ako vzdelávanie, veľmi silno cítim na základe všetkých skúseností, ktoré som zažila, na základe toho, čo som robila posledných desať rokov a všetkého, čo som preštudovala, veľmi silno cítim, že konkrétnym účelom školskej dochádzky je utvárať čo najviac občanov, aby zapadli do určitých miest v spoločnosti. A aby reagovali na určité stimuly, ktoré sú vydané spoločnosťou. Že máme len túto automatickú reakciu na veci, pretože sme takto vycvičení, takže to sú vopred pripravené a vybrané informácie, ktoré sú nahraté do študentov. Keď sa pýtaš, aký to má účel…

S: Ale účel učenia musí slúžiť šťastiu, nie? Toto je starý argument Aristotela, že šťastie je konečným cieľom života, pretože nedosahujeme šťastie, aby sme zarobili peniaze, nedosahujeme šťastie, aby sme sa dobre vyspali, že? Šťastie je jediná vec, ktorú prijmeme samu o sebe, nie je to prostriedok na dosiahnutie niečoho ďalšieho. Takže ako vzdelávanie slúži šťastiu? Keď si memorujete fakty a dáta a čísla, a samozrejme, že je určité množstvo memorizácie vo všetkom, čo robíme, na tom nie je nič zlého, ako prostriedok na dosiahnutie cieľa. A pamätám si, že som si túto otázku kládol a myslím, že aj každý: "Prečo sa toto musíme učiť? Prečo sa toto učíme? Aký to má zmysel? "Myslím, že každý toto v škole zažil a nedostal sa žiadnej odpovede. A to je podľa mňa veľká tragédia, pretože to ľudí môže odradiť od učenia, pretože z toho sa potom stane nudné, nezáživné, prázdne a nezmyselné papagájovanie. Štúdie ukázali, že ak na vysokej škole študujete ekonómiu, dva roky potom toho viete o ekonómii menej, ako niekto, kto to neštudoval.

L: Áno, určite, pretože to naschvál učia zle. Ak to nie je príliš trúfalé.

S: Najprv, z môjho pohľadu, ak chcete dosiahnuť šťastie, vo vašom vzdelaní musí byť samozrejme etický prvok. Výživa je veda o zdraví prostredníctvom jedenia, cvičenie je veda o zdraví prostredníctvom aktivity a filozofia je veda o zdraví prostredníctvom etiky. Takže ak chcete dosiahnuť šťastie, musíte byť dobrý. Rozum = cnosť = šťastie, stará rovnica z doby ešte pred Sokratom. Takže nemôžete byť šťastný, ak nebudete dobrý a nemôžete byť dobrý, ak nepoznáte etiku, ale moderné vzdelávanie konkrétne a otvorene odstránilo etiku z osnov, pretože by to urážalo príliš veľa ľudí. Ak začnete hovoriť o etike, môžete zaujať troch ľudí a ostatných 27 pôjde domov a povie: "Učiteľ hovoril, že toto je morálne, čo je opakom toho, čo hovorila táto kniha, čo hovoril dedo alebo ktokoľvek iný. "A potom príde búrka na učiteľa, takže otvorene odstránili tú vec, kvôli ktorej má vzdelávanie zmysel, čo je ten etický prvok, ktorý vám umožňuje byť dobrým a teda šťastným.

Celý rozhovor v origináli nájdete tu.

 

Ak si tiež myslíte, že klasická škola nie je ideálnym riešením pre naše deti a chcete vedieť viac o unschooling-u, pridajte sa do našej skupiny na Facebook alebo sa prihláste do nášho NEWSLETTER-a. Poznáme reálne riešenie vzdelávania pre 21. storočie.

 

Laurette Lynn