V dnešnej dobe žiaľ panuje presvedčenie, že úspešnému životu predchádzajú úspechy v povinnej školskej dochádzke najlepšie zakončenej vysokoškolským titulom. Predovšetkým na základných školách dochádza často k situácii, keď učiteľ predpovedá žiakovi vyhliadky do budúcnosti ako beznádejné, pritom odhad je väčšinou založený iba na mizerných školských výsledkoch. Čitateľom týmto článkom ponúkam krátke zoznámenie sa s niekoľkými svetovo známymi osobnosťami, ktorých úspech nie je podložený univerzitným diplomom a často ani riadnou školskou dochádzkou. Jedná sa podľa môjho názoru o dobrú zbraň proti dogme, že medzi akademickým a životným úspechom panuje priama úmera.

Henry Ford

Henry Ford vyrastal na rodinnej farme a navštevoval neďalekú školu, ktorá mala len jednu miestnosť. Rozhodol sa neísť na univerzitu a v 16tich rokoch sa nechal zamestnať ako mechanik v Detroite. Mal veľmi úspešnú kariéru a v 40tich rokoch založil s ďalšími spoločníkmi firmu Ford Motor Company, ktorej automobily boli obľúbené do takej miery, že pre uspokojenie dopytu museli prísť s novým spôsobom montáže – pásovou výrobou.

Thomas Alva Edison

Školská dochádzka tohto slávneho vynálezcu skončila približne po troch mesiacoch, kedy bol učiteľským zborom označený za zmäteného. On ani jeho matka sa s týmto výrokom nemohli zmieriť a rozhodli sa pre domáce vyučovanie. To sa ukázalo ako veľmi dobré rozhodnutie a Thomas sa bol schopný najprv s pomocou matky a potom sám učiť novým znalostiam a zručnostiam. Hnaný zvedavosťou vykonával najrôznejšie pokusy v laboratóriu, ktoré si sám v desiatich rokoch vybudoval v pivnici domu svojich rodičov. Je považovaný celosvetovo za jedného z najproduktív­nejších a najvýznamnejších vynálezcov s viac ako tisíc patentmi.

Abraham Lincoln

Tento americký prezident nikdy riadne nechodil do školy. Jeho formálna výučba prebiehala zhruba rok za pomoci niekoľkých potulných učiteľov; vzdelával sa teda predovšetkým sám a dokázal to veľmi dobre, bol to dychtivý čitateľ. V rebríčku najobľúbenejších prezidentov USA sa pravidelne pohybuje na prvých troch miestach, často obsadzuje najvyššiu priečku.

Bill Gates a Steve Jobs

O úspechu oboch predstaviteľov popredných IT firiem nie je potrebné hovoriť. Ako Bill Gates, tak ani Steve Jobs nedokončili univerzitu. Gates odišiel z Harvardu v treťom ročníku a ďalej sa venoval iba podnikaniu. Jobs odišiel z univerzity už po prvom semestri a potom zhruba rok a pol chodil iba na prednášky podľa vlastnej voľby. Toto rozhodnutie považuje za jedno z najlepších vo svojom živote a zároveň konštatuje, ako výhodné bolo zo školy oficiálne odísť a mať možnosť venovať sa iba predmetom, ktoré ho zaujímali.

Quentin Tarantino a Woody Allen

Ani jeden z týchto dvoch známych osobností filmu nedosiahli veľkého akademického úspechu. Quentin Tarantino skoncoval so školou vo svojich 15 rokoch a ďalej navštevoval lekcie herectva, ktoré ho po zhruba dvoch rokoch prestali baviť. Woody Allen na newyorskej univerzite strávil iba chvíľu a potom sa vzdelával sám. Bol považovaný za nie príliš snaživého študenta – zo školy bol vyhodený. Obaja režiséri, respektíve scenáristi a herci, sú držitelmi Oscara.

William Shakespeare

Jedná sa o jednu z kľúčových postáv európskej drámy a pritom nemá patričné ​​vzdelanie. William Shakespeare síce navštevoval školu od siedmich do štrnástich rokov, ale jej zameranie bolo predovšetkým na latinský jazyk. Príliš úžitku mu teda pri písaní divadelných hier v angličtine pravdepodobne nepriniesla.

John Lennon

John Lennon mal veľmi ďaleko k vzornému študentovi. Jeho školská neposlušnosť sa prejavila už na základnej škole a pokračovala aj na strednej škole, kde sa na jeho vysvedčení objavili výrazy ako „Nepochybne na ceste k neúspechu… beznádejný…“ Aj napriek prepadnutie u anglickej obdoby maturity bol prijatý na umeleckú univerzitu, z ktorej bol nakoniec vyhodený pred začiatkom posledného ročníka. Aj napriek negatívnej predikcii učiteľov sa skupina The Beatles, v ktorej bol John Lennon zakladajúcim členom, stala jednou z komerčne najúspešnejších skupín v histórii populárnej hudby.

Som presvedčený, že konečné číslo ľudí s nálepkou školskí odpadlíci je dosť vysoké, pričom ich zameranie je rôznorodé – vynálezcovia, politici, spisovatelia, podnikatelia, herci, režiséri a ďalší. Samozrejme možno argumentovať ešte väčším počtom akademicky a zároveň životne úspešných ľudí. U nich je však otázka, nakoľko im jednotky na vysvedčení a tituly skutočne pomohli realizovať neskoršiu kariéru a či by neurobili lepšie, keby sa plne venovali svojmu záujmu. Čím sa dostávame k veľmi podstatnej veci. Nasledujúce osobnosti totiž spája jedna vec: skôr ako plnenie školských povinností a hromadenie diplomov pre nich bolo dôležité venovať sa veciam, ktoré pre nich mali hlboký zmysel a ktoré sami rozpoznali ako svoju vášeň. Dôležitú úlohu v tom zohrala vnútorná motivácia, ktorá celkom prirodzene prehlbovala ich znalosti a schopnosti. A práve nachádzaním talentu a rozvinutím zapálenia pre určitú vec sa klasické školstvo nielenže vôbec nezaoberá, ale naopak potláča ho.

Ak si tiež myslíte, že klasická škola nie je ideálnym riešením pre naše deti a chcete vedieť viac o unschooling-u, pridajte sa do našej skupiny na Facebook alebo sa prihláste do nášho NEWSLETTER-a. Poznáme reálne riešenie vzdelávania pre 21. storočie.