Jan
21

Rozhovor s Johnom Holtom (1980)

Rozhovor s Johnom Holtom (1980)

Aká je vaša filozofia učenia?

V podstate, že ľudia sú učiace sa zvieratá; učíme sa radi; potrebujeme sa učiť; sme v tom dobrí; nepotrebujeme, aby nám niekto ukazoval, ako to robiť alebo nás k tomu nútil. Čo tieto procesy zabíja, sú ľudia, ktorí do toho zasahujú, ktorí to chcú regulovať a kontrolovať.

Prečo domáca výučba?

To je veľká otázka. Veľkou výhodou je intimita, kontrola vlastného času, flexibilný rozvrh a schopnosť reagovať na potreby dieťaťa a na jeho záujmy. Keď sa dieťa cíti unavené a tak nejako nesvoje, alebo ľahko choré, alebo trochu nevrlé, v poriadku, spomalíme a všetko je veľmi pokojné a jednoduché. Keď je dieťa nespútané a plné energie, pustíme sa do veľkých projektov, prejdeme zložité veci, pozrieme sa na náročné knihy. Myslím, že školy by mohli byť v tomto ohľade oveľa flexibilnejšie, ale v skutočnosti nie sú. Chcel by som ujasniť, že nepovažujem domácu výučbu za odpoveď na zlé školy. Myslím, že domov je vhodnou základňou pre skúmanie sveta, ktorému hovoríme učenie a vzdelávanie. Domov by bol najlepším základom, bez ohľadu na to, ako dobré by školy boli. Správny vzťah škôl k domovu je ako vzťah medzi knižnicou a domovom alebo klziskom a domovom. Je to doplnkový zdroj.

Škola je ale akousi umelou inštitúciou, zatiaľ čo domov je veľmi prirodzený. Existuje mnoho spoločností bez škôl, ale ani jedna bez domovov. Domov je stredom kruhu, z ktorého sa pohybujete do všetkých strán, takže žiadne mysliteľné vylepšenie škôl by tento môj pohľad nezmenilo.

Čo sa pri domácej výučbe robí?

O tom je samozrejme „Vyrastanie bez školskej výučby“ [1]. Čo môžeme robiť, veľa závisí na tom, aký máme život. Mnoho rodín má malé podniky alebo samozásobiteľské farmy alebo remeslá alebo rôzne ďalšie aktivity, v ktorých sa rodičia angažujú a do ktorých sú aj zaangažované deti. Deti sa jednoducho zapájajú do života dospelých, kdekoľvek sú a otázky sú zodpovedané, až sú vznesené. Iní ľudia môžu žiť doma a pracovať inde; môžu mať viac konvenčný spôsob života.

Neverím vo formálne pevné osnovy, ale môže sa stať, že keď rodičia a deti začínajú, obaja sú trochu nervózni. Obaja premýšľajú, čo by mali robiť. Ak ich to urobí šťastnejšími mať malý rozvrh a treba rok korešpondenčne spolupracovať so školou, nie je na tom nič zlé. Je to začiatok.

Moja rada je vždy nechať, aby záujmy a sklony dieťaťa určovali, čo sa bude diať a podľa konkrétnych okolností dať deťom čo možno najväčší prístup do života rodičov a do sveta okolo nich tak, aby deti mali čo najširšiu škálu vecí, na ktoré sa môžu pozerať ako o ktorých môžu premýšľať. Zistite, čo ich zaujíma najviac a pomôžte im ísť týmto smerom.

Ako to urobíte, v podstate záleží na rodinných okolnostiach a záujmoch a na konkrétnych záujmoch detí. Niektoré deti rady čítajú, niektoré rady stavajú, niektoré majú rady matematiku a prácu s počítačom alebo umenie, hudbu alebo čokoľvek iného. Tento mix nebude nikdy úplne rovnaký.

Vyžaduje si domáca výučba, aby rodičia so svojím dieťaťom strávili veľa štruktúrovaného času vo formálnych vyučovacích situáciách?

Domáca výučba nevyžaduje, aby rodičia strávili veľa štruktúrovaného času. Myslím, že ako sa do toho rodičia postupne dostávajú, trávia takto menej času. Koľko času strávia so svojimi deťmi, závisí na okolnostiach ich života. Niekedy strávia veľa času spoločne vo firme len preto, že to je zábava. Inokedy to pre nich môže byť zložitejšie. Aj keď si deti môžu spoločnosť svojich rodičov užívať, akonáhle sú staršie ako 7 alebo 8, nepotrebujú ju.

Je rodič bez pedagogických skúseností pri domácej výučbe v nevýhode?

Povedal by som, že majú naopak obrovskú výhodu. Nepovedal by som, že človek môže byť diskvalifikovaný, pretože nemá pedagogické skúsenosti, ale povedal by som, že prakticky všetko, čo vás naučili na pedagogickej škole, bolo úplne chybné. Musíte sa to všetko odnaučiť. Ja som nikdy týmto pedagogickým vzdelaním neprešiel. Najexkluzívnejšie, najvýberovejšie a najnáročnejšie súkromné školy v tejto krajine nezamestnávajú ľudí, ktorí majú pedagogické tituly. Ak sa pozriete do ich zboru – titul z histórie, matematiky, angličtiny, francúzštiny, čokoľvek – pedagogické tituly neuvidíte. Myslím, že pre väčšinu prestížnych súkromných škôl je takmer faktom, že ak máte učiteľský certifikát, ste diskvalifikovaný.

Majú rodičia dostatočný talent a vedomosti, aby mohli vyučovať fyziku alebo matematiku?

No, deti sa fyziku alebo matematiku nemusia naučiť od vás. Môžu sa to naučiť od mnohých ľudí, z najrôznejších kníh alebo v mnohých rozširujúcich kurzoch. Vo „Vyrastanie bez školskej výučby“ tieto informácie budú. Existuje mnoho ostatných ľudí, ktorí zodpovedia vaše otázky. A deti to nemusia všetko získať od mamičky a otecka. Sú ľudia, ktorí majú len strednú školu alebo ju dokonca ani nedokončili a ktorí teraz vyučujú svoje deti doma a odvádzajú dobrú prácu.

A čo sociálny život dieťaťa?

Čo sa týka kamarátov – nezamknete predsa vaše dieťa v dome. Myslím, že sociálne aspekty škôl sú desaťkrát škodlivejšie ako prospešné. Ľudskej cnosti – dobrosrdečnosť, trpezlivosť, štedrosť, atď – sa deti učia v intímnych vzťahoch, možno v skupinách dvoch či troch ľudí. Ľudské bytosti majú tendenciu sa správať horšie vo veľkých skupinách, aké nájdete v škole, kde sa skôr naučia úplne niečo iné – popularitu, prispôsobenie sa, šikanovanie, provokovanie, také veci. Môžu si nájsť kamarátov po škole, počas prázdnin, v knižnici, v kostole.

A čo príležitosti spoznať sa s rovesníkmi z rôznych sociálno – ekonomických tried, s rôznym pôvodom?

Na väčšine škôl, o ktorých niečo viem, sú učebné skupiny. Štúdie ukázali, že tieto skupiny presne korelujú s ekonomickými triedami. Myslím, že o mnohých stredných školách toho viem dostatočne, aby som mohol tvrdiť, že je tu veľmi málo miešaných skupín ľudí s rôznym pôvodom, z rôznych náboženských skupín. Bohaté deti sa kamarátia s bohatými, športovci so športovcami, intelektuáli s intelektuálmi, frajeri s frajermi. Možno, že existujú výnimky… ale idea školy ako sociálneho taviaceho kotla, kde sa schádzajú ľudia s najrôznejším pôvodom – je iba mýtus ľudí.

Čo hovorí vaša filozofia ohľadom vyučovania čítania?

Myslím, že vyučovanie čítania je väčšinou tým, čo čítaniu zabraňuje. Rôzne deti sa učia rôznymi spôsobmi. Myslím, že čítanie nahlas je zábavné, ale nikdy by som nečítal dieťaťu nahlas, aby sa naučilo čítať. Robíte to, pretože je to zábavné a družné. Držíte dieťa, sedíte vedľa neho alebo vám sedí na kolenách a čítate nejaký príbeh, pretože je to zábavné, a ak to nie je príjemný, šťastný, hrejivý a priateľský zážitok, tak by ste to robiť nemali. Nič dobrého z toho nebude.

Myslím, že deti priťahuje svet dospelých. Je pekné mať knihy pre deti, ale príliš veľa z nich obsahuje nadbytočné množstvo obrázkov. Keď deti vidia knihy, tak ako v rodine, kde dospelí čítajú, so stránkami a stránkami textu, je potom samozrejme zrejmé, že ak sa chcete dozvedieť, čo v týchto knihách je, budete musieť vedieť tento text prečítať. Nemyslím si, že existuje spôsob, ako urobiť čítanie pre deti zaujímavé v rodine, kde to nie je zaujímavé pre dospelých.

A čo hovorí vaše filozofia o matematike?

Môj prístup k matematike je nasledujúci: Na čo my dospelí používame čísla? Používame ich na meranie. A meriame veci, aby sme s nimi niečo mohli robiť alebo aby sme ich mohli posúdiť. A tak hovorím, nechajme deti používať čísla tak, ako ich používame my. Som veľkým zástancom mnohých druhov meracích nástrojov – krajčírske metre, pásma, pravítka, váhy, teplomery, barometre, metronómy, elektrické metronómy s rozsvecujúcimi sa kontrolkami, ktoré môžete zrýchľovať a spomaľovať, stopky, veci na meranie času.

Iná vec sú peniaze. Deti sú fascinované peniazmi. Všetci hovoríme: „Musíme ich naučiť všetku tú aritmetiku, aby si raz vedeli poradiť s peniazmi.“ Myslím, že peniaze sú pre deti inherentne zaujímavé. Hovorím, že rodinné financie by mali byť otvorené na stole, grafy na stene: výdavky, jedlo, dane, poistenie, zdravotná starostlivosť, koľko to stojí, koľko to stálo minulý rok. Vlastne myslím, že rovnako ako písanie, tak aj základy podvojného účtovníctva sú fascinujúce schopnosti, a ak hovoríme o základoch, toto sú základy.

Základná myšlienka podvojného účtovania, oddelenie príjmov a výdavkov a aktív a pasív, je jedným z naozaj nádherných vynálezov ľudskej mysle. Funguje to skvele a myslím, že rodiny by mali robiť svoje financie rovnako, ako keby boli malinkými korporáciami s príjmami a výdavkami a aktívami a pasívami a odpismi.

Niektoré deti sa môžu dostať do bodu, kedy budú chcieť byť rodinnými pokladníkmi a mať na starosti rodinné záznamy a šekovú knižku. Toto všetko sú naozaj „veľké dospelácke veci.“ Nechajme deti písať šeky, s ktorými sa platia účty, miesto vystresovaného pohľadu, viete, otec s rozviazanou kravatou, sediaci pri pracovnom stole s haldami papierov. Prečo? Je to inherentne zaujímavé, tak nechajme túto časť našich životov – rovnako ako každú inú – prístupnú deťom. Najlepší spôsob, ako spoznať čísla, je v reálnom živote, rovnako ako so všetkým ostatným. Je to obsiahnuté v kontexte reality, a školská výučba robí to, že sa snaží všetko z kontextu reality odobrať. Potom vyzerá všetko ako nejaká malá vznášajúca sa vec v priestore, a to je obrovskou chybou. Viete, s číslami sa stretávame v stavebníctve, v podnikaní, pri fotografovaní, v hudbe, vo varení sú zlomky. Takže kdekoľvek sú čísla v reálnom živote, poďme a spoznajme je a pracujme s nimi.

Aké predmety považujete za potrebné?

Žiadne.

Čo rodič, ktorý pracuje mimo domova?

Jedna otázka, s ktorou sa často stretávam, je: „Ako budem vyučovať svoje dieťa šesť hodín denne?“ A ja odpovedám: „Kto vyučuje vaše dieťa šesť hodín denne teraz?“ Bol som dobrým študentom na údajne najlepších školách a len veľmi zriedka ma niekto vyučoval aspoň päť minút za deň… to je päť minút, kedy sa niekto vážne zaujíma o moje osobné potreby, záujmy, starosti, ťažkosti, problémy. Rovnako ako ostatné deti v škole som sa naučil, že ak nerozumiem tomu, čo sa deje, preboha buď ticho. Čo sa stane, keď dieťa ochorie alebo sa zraní, atď? Domáci učitelia prichádzajú na tri až päť hodín týždenne a bolo zistené, že to úplne stačí. Tieto deti nie sú pozadu. Žiadne dieťa nepotrebuje a ani by nemalo zniesť šesť hodín vyučovania denne, aj keď by mu to rodič mohol poskytnúť. Zbláznili by sa z toho.

Ako sú doma vyučovaní hodnotení, keď sa prihlasujú na vysoké školy?

Rovnako ako ktokoľvek iný. Viete, existujú rôzne testy, ktoré môžete napísať. V skutočnosti doma vyučovaní tie testy zvládajú výnimočne dobre. Sú viac motivovaní naučiť sa témy, ktoré budú v teste a pripraviť sa na ne.

Stane sa niekedy, že doma vyučovaný študent prejaví záujem ísť alebo vrátiť sa na tradičnú školu? Ako túto situáciu rodičia riešia?

Rôznymi spôsobmi. Niekedy musia rodičia rozhodnúť (my sme dospelí), že nechcú, aby išli späť do školy a toho sa držať. Ale inokedy, ak deti chcú ísť, znamená to, že sú imúnne voči manipulácii, ktorá v škole hrozí deťom, ktoré na výber nemajú. Škola potom stratí časť svojej moci, ak deti vedia, že môžu kedykoľvek odísť.


[1] Magazín „Growing Without Schooling“, ktorý John Holt založil, vychádzal v rokoch 1977 – 2001. (pozn. prekl.)

 

Ak si tiež myslíte, že klasická škola nie je ideálnym riešením pre naše deti a chcete vedieť viac o unschooling-u, pridajte sa do našej skupiny na Facebook alebo sa prihláste do nášho NEWSLETTER-a. Poznáme reálne riešenie vzdelávania pre 21. storočie.

 

Marlene Bumgarner