Jan
24

Sebavzdelávanie - najužitočnejšia schopnosť, ktorú môžete mať

Sebavzdelávanie - najužitočnejšia schopnosť, ktorú môžete mať

Či už sa zaoberáte čímkoľvek, od programovania a návrhu hardwaru, cez biológiu, chémiu až niekde po históriu, archeológiu a rad ďalších odborov, príde vám vhod jedna konkrétna schopnosť, ktorá pomôže k úspechom v každej z týchto činností – sebavzdelávanie.

Môžete sa opýtať, čo to vlastne to sebavzdelávanie je? Prečo to potrebujem? Ako tú schopnosť získam? K čomu to je? Sebavzdelávanie vám umožní nájsť si informácie k čomukoľvek potrebujete a následne tieto informácie spracovať a využiť. Dáva vám do rúk schopnosť pochopiť čokoľvek si zaumienite a kedykoľvek chcete, teda ak máte dostatok času.

Za všetko, čím sa momentálne zaoberám, či už sa jedná o vývoj hier, návrh programovacích jazykov, tvorbu rôznorodých nástrojov a experimentov, prácu s digitálnymi obvodmi a dokonca aj tvorbou mojich vlastných procesorov, za to všetko vďačím sebavzdelávaniu, pretože som sa tieto schopnosti naučil sám. Sebavzdelávania je schopnosť, ktorá vám umožní sa naučiť ďalším schopnostiam. Osobne som dokonca odišiel z vysokej školy ani nie po prvom roku, pretože som bol schopný sa potrebné učiť sám a rýchlejšie, bez toho aby som sa trápil s rôznymi (pre mňa) neprínosnými školskými projektmi, ktoré sa po ohodnotení akurát zahodia. Inými slovami, vysoká škola bola pre mňa strata času.

Sebavzdelávanie vs. škola

Teraz sa môžete pýtať… k čomu vlastne školy sú? Aký je rozdiel medzi sebavzdelávaním a formálnym vzdelávaním? Rozhodne nechcem navodiť pocit, že by školy boli úplne k ničomu napriek mojej osobnej voľbe. V podstate, aj keď navštevujete nejakú formálnu školu, tak sa v nej v podstate sebavzdelávate, pretože by sa dalo povedať, že sebavzdelávanie je jediný druh vzdelávania, čo existuje.

„Pevne verím, že sebavzdelávanie je jediný druh vzdelávania, ktorý existuje.“ – Isaac Asimov

Škola vám môže len ukázať dvere, bránu do sveta informácií a vedomostí, ale nemôže vás do nich násilím prepchať – prejsť musíte sami. Samozrejme sa o to prepichanie nejakými spôsobmi pokúsite, teda známkami, písomkami a úlohami a hrozbou vyhodenia, ak opakovane zlyháte, ale to nie je úplne optimálny spôsob, lebo je to nutné skôr k nabiflovaniu len s cieľom prejsť skúškou, pričom väčšinu učiva pravdepodobne skoro zabudnete.

Vzdelávanie by nemalo byť nútené, pretože potom sa ani nedá nazvať vzdelávaním. Sebavzdelávanie klíči zo zvedavosti, túžby pochopiť ako veci fungujú, či už sa jedná o hračku, primitívnu baktériu alebo celý vesmír. Dobrá škola sa vo vás pokúsi prebudiť to semienko zvedavosti, ktoré vás potom bude viesť na ceste za sebavzdelávaním a skúmaním všetkého, čo vás zaujíma.

„Vedomosti získané na základe donútenia sa neudržia v mysli.“ – Platón

Ak je váš prístup ku škole taký, že si sadnete a počkáte, pokiaľ vám učitelia všetko natlačia do hlavy, tak si veľmi dobre nepovediete. Často počujem „Potrebuješ túto školu, aby si mohol robiť toto a tamto“, ale takýto prístup je úplne zlý. Nepotrebujete školu. Potrebujete znalosti a schopnosti a škola môže byť iba sprievodcom pri ich získavaní, ale vždy sa ich musíte naučiť sami. Osobne som nepotreboval, aby ma viedla a dala prístup k informáciám, takže som odišiel, ale ak vám viac vyhovuje, keď vás niekto vedie a dáva vám smer, či poskytuje špecifické prostriedky tak na škole bez obáv zostaňte a sebavzdelávajte sa v jej prostredí.

Dobrá škola by vás v podstate mala učiť sa učiť, pretože vzdelávanie dokončením (či opustením) školy nekončí, alebo presnejšie by končiť nemalo. Ak si myslíte, že všetko čo si pamätáte zo školy vám postačí po zvyšok života, tak možno máte pravdu, ale za cenu, že sa veľmi ďaleko nedostanete. Svet sa neustále vyvíja a mení a schopnosť stretávať sa s novými problémami, aj takými, s ktorými sa nikto ešte nikdy nestretol, sa veľmi hodí. A aby ste boli niečoho takého schopný, tak sa musíte naučiť to, čo vás v škole neučili. Život je o neustálom poznávaní a skúmaní, takže vzdelávanie by malo byť jeho neoddeliteľnou súčasťou, nie fázou, ktorú si odbijete a zabudnete na ňu.

„Človeka nemôžete naučiť nič; môžete mu len pomôcť nájsť to v sebe.“ – Galileo Galilei

Čo je vzdelávanie?

Ak sa chcete vzdelávať, mali by ste najprv porozumieť, čo vlastne vzdelávanie je. Zdá sa mi, že dosť ľudí má predstavu, že vzdelávanie je o tom zapamätať si čo najviac vecí, teda nabiflovať sa čo najviac faktov, nech ich potom môžete napísať na písomke. Lenže niečo také je neužitočné, ak sa teda práve nesnažíte vyhrať „Kto chce byť milionárom“.

Vzdelávanie je o pochopení danej témy, získaní prehľadu a hlavne o práci s danými informáciami a ich využití. Nesnažte sa nebifľovať, čo najviac faktov, pretože to vás akurát spomalí a navyše z obrovského nezvládnuteľného prívalu nových informácií ešte zošaliete.

Bifľovanie faktov nie je príliš užitočné (pokiaľ teda dané fakty nie sú potrebné veľmi často, ale tie si zapamätáte prirodzene) a rád by som uviedol príklad, prečo tomu tak je. Keď som bol na strednej škole, mali sme ako jeden z predmetov programovanie. Ja som sa v ňom síce veľa nenaučil, lebo som už tému poznal ďaleko za hranice školských osnov ešte pred strednou školou, ale pre väčšinu mojich spolužiakov bola téma nová. Kedykoľvek sme písali test, ktorý zahŕňal napísanie jednoduchého programu so zadanou funkciou (nejakú, ktorú ešte nerobili, ale podobnú predchádzajúcim príkladom), učitelia sa nielenže nestarali, či študenti nemajú ťaháky, ale naopak priamo povedali, že môžu používať čokoľvek – zošity, prezentácie, knihy, čokoľvek.

„Je možné naplniť myseľ miliónmi faktov a stále byť úplne nevzdelaný.“ – Alec Bourne

A napriek tomu rovnako lietali štvorky a päťky. Veľa zlých známok. Ale prečo? Veď predsa mali všetky fakty k dispozícii, takže mali test zvládnuť bez chyby, nie je tomu tak?

Nie je.

Test vyžadoval, aby tieto fakty použili na vytvorenie niečoho nového – nového jednoduchého programu, ktorý splní špecifický účel a k tomu potrebovali pochopenie daných faktov, ktoré im očividne chýbalo. Pochopenie nie je niečo, čo sa dá jednoducho vyčítať z kníh, musíte k nemu dospieť sami a práve to pochopenie faktov danej témy a ich spojitostí je to čo naozaj potrebujete, lebo vám to umožňuje tieto fakty použiť k tvorbe niečoho nového, využiť ich. A o tom vzdelávanie je.

Fakty si môžete vždy vyhľadať, v knihách, dokumentáciách, či na internete. Ak programujete, tak musíte pracovať s dokumentáciou príslušného jazyka a knižnicou funkcií a vyhľadávať v nich potrebné informácie. Musíte teda vedieť čo hľadať a ako to použiť, ako využiť tieto malé dieliky k zloženiu vlastného väčšieho dielu. V matematike zase budete pracovať s referenčnými knižkami a tabuľkami s rovnicami, či v chémii s chemickými tabuľkami. Fakty sú vždy k dispozícii, napevno zapísané, tak prečo ich neustále všetky nosiť v hlave? Namiesto toho sa naučte ako ich použiť.

Ako pochopiť?

Aby ste si vybudovali pochopenie danej témy, potrebujete v podstate len dve veci: zvedavosť a kreativitu.

Mali by ste sa zaoberať niečím, čo vás prirodzene zaujíma, hrať sa s tou témou, experimentovať. Radi programujete? Nájdite si programovací jazyk a píšte rôzne programy, skúšajte rôzne funkcie, jednoducho tvorte. Alebo máte radšej elektroniku? Tak si vyrobte obvody na rôzne prístroje a hračky. Chémia? Skúste napríklad chemické experimenty alebo pokojne vytvorte svoju ilustrovanú encyklopédiu organických zlúčenín. Alebo aj kalendár. Či vtipný plagát. Vyhovuje vám viac biológia? Študujte organizmy, či už napríklad mikroskopické baktérie alebo veľké organizmy. Študujte ich správanie a vytvorte si vlastnú štúdiu.

Proste si zo vzdelávania urobte zábavu a hlavne používajte informácie, ktoré nájdete v materiáloch. Používajte ich na hranie, experimentovanie a tvorbu nových vecí, neváhajte byť kreatívny a skúšať aj odvážne, či originálne nápady: ak vás to baví a napĺňa, tak všetko pôjde skvele. Skúste napríklad spojiť štúdium niekoľkých odborov! Chcete sa naučiť chémiu a zároveň radi programujete? Čo tak napísať program na riešenie chemických rovníc? Alebo simuláciu organizmov z biológie? Buďte kreatívny.

„Škola hrou“ – Jan Ámos Komenský

Nečakajte však okamžité výsledky. Je normálne mať na začiatku problémy, ale ak udržíte svoju usilovnosť, tak sa to s časom zmení. Proces vzdelávania je postupný, takže si ho často ani nevšimnete. Avšak skúste z času na čas pozrieť na to, čo ste robili pred šiestimi mesiacmi, alebo napríklad aj niekoľkými rokmi a určite uvidíte rozdiel.

Stanovte si nejaké ciele, napríklad projekty, ktoré chcete zrealizovať (aj keď ešte neviete ako), alebo problematiku, ktorú chcete pochopiť. Môžu to byť maličké úlohy alebo aj veľké projekty na niekoľko rokov, ktoré je však vhodné rozdeliť na rad menších podúloh a postupne ich realizovať. Ak máte nejaký cieľ, niečo čo chcete dosiahnuť alebo niečo, čo chcete vytvoriť, potom je učenie prirodzené. Neučíte sa preto, aby ste prešli nejakým testom v škole, ale namiesto toho sa učíte, aby ste získali vedomosti a schopnosti potrebné na splnenie svojich cieľov a na ceste za ich splnením sa naučíte naozaj veľa.

A čo je najdôležitejšie, postupne sa naučíte ako lepšie pracovať s informáciami, ako informácie hľadať z rôznych zdrojov a ako ich zapojiť do svojho vlastného projektu, ako stavebné bloky. Takto sa budete sebavzdelávať.

„Pravým znakom inteligencie nie sú vedomosti, ale predstavivosť.“ – Albert Einstein

A ešte jedna posledná vec: nebojte sa chýb. Chyby sú príležitosti na zlepšenie. Sú prirodzené a každý ich robí, aj keď sa to niektorí snažia zaprieť. Ľudia často chyby vnímajú ako niečo negatívne, ale ak sa z nich poučíte a pochopíte, prečo nemožno problém riešiť daným spôsobom a začnete hľadať inú cestu, tak sú jedine pozitívne. Takže kedykoľvek vám niekto vytkne chybu, usmejte sa a poučte sa z nej – urobte ďalší krôčik k zlepšeniu seba samého. Ja sám som urobil nespočetné množstvo chýb, aby som sa dostal tam, kde som teraz a stále robím nové chyby a robiť ich budem. A tiež sa z nich budem učiť.

„Chyby sú piliere zlepšenia.“ – Tomáš ‚Frooxius‘ Mariančík (jáááá! :D)

Takže vám prajem veľa zábavy počas učenia, veľa odvážnych a kreatívnych nápadov a dúfam, že vám tento článoček aspoň trochu pomohol. Ďakujem za prečítanie.

 

Ak si tiež myslíte, že klasická škola nie je ideálnym riešením pre naše deti a chcete vedieť viac o unschooling-u, pridajte sa do našej skupiny na Facebook alebo sa prihláste do nášho NEWSLETTER-a. Poznáme reálne riešenie vzdelávania pre 21. storočie.

 

Tomáš Mariančík