Ivana Málková: V roku 1991 so skupinou rodičov a pedagógov vytvorila jedinečný projekt súkromnej základnej školy rodinného typu (Školy Hrou), kde získala skúsenosti učiteľky, riaditeľky a majiteľky. Po dvadsiatich rokoch sa rozhodla zo školy odísť. Teraz je lektorom kurzu osobného rozvoja (Konštalácia a Vedomá pedagogika), vedie školské supervízie a pracuje individuálne s deťmi aj dospelými inšpirovaná metódami systemickej pedagogiky, konštelácie, individuálnej systemiky a One Brain. Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...

Volám sa Šárka Winter, bývam v južnom Francúzsku a s mojím mužom máme dohromady 8 detí (medzi tromi a pätnástimi rokmi), ktoré sa učia doma. Deti sa učia formou unschoolingu, teda čerpajú z toho, čo práve zažívajú a alebo čo je práve zaujíma, a to potom prehlbujeme a rozširujeme. Snažíme sa, aby ich túžba učiť sa a objavovať rástla a aby ľahko našli na svojej ceste životom to, čo ich naozaj zaujíma. Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...

„Klasické školy fungujú prevažne na vonkajšej motivácii. Uplatňovanie vonkajšej motivácie súvisí s mocenským vzťahom k deťom. Deti si na to ľahko zvyknú, mnohé sa s tým aj stotožnia. Vytvára to postoj k životu, k medziľudským vzťahom, k práci, že budem robiť len to a takým spôsobom, aby som nebola potrestaná alebo aby som získala odmenu. Nie viac.“ Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...

Rozhovor s bývalým učiteľom a zakladateľom úspešného podcastu School Sucks Brettom Veinottom, v ktorom okrem iného opisuje škodlivosť štátnych škôl. Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...

„Najlepšia vec na unschoolingu je sloboda! Sloboda čítať čo chceš, robiť to čo miluješ, kamarátiť sa s kým chceš, ísť za svojimi snami, a všetko spochybňovať.“ Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...

John Holt je považovaný za otca unschoolingu. Nielenže tento termín prvýkrát použil, ale je tým, kto asi najviac ovplyvnil myslenie mnohých rodín, ktoré unschooling v súčasnosti praktizujú. Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...

Rozhovor Kataríny Jonášovej s Danou – Sofiou Šlancarovou pre článok o unschoolingu pre časopis Respekt (článok vyšiel v Respekte č. 37/2011). Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...

Volám sa Daniela Vávrová (1969), vyštudovala som matematický odbor na PF UPJŠ, ale srdcom som sa realizovala ako bylinkárka a masérka. Žijem v Košiciach s manželom a synom, mojou súčasnou prácou je starostlivosť o rodinu a mojím snom je spravovať malý statok s biozáhradou a byť tvorivou ženou, manželkou a matkou. Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...

Všetko sa to začalo, keď prišiel na svet môj sladký, milovaný uzlíček šťastia. Tri týždne pred jeho narodením som učila na štátnej základnej škole. Mala som svoju prácu rada a myslela som si, že sa tam niekedy po narodení môjho dieťaťa vrátim. Akonáhle však Lewi prišiel na svet, moje myšlienky sa zásadne zmenili. Nemohla som si predstaviť, že by som odovzdala svoj uzlíček šťastia niekomu inému. Nikto ho predsa nemohol milovať viac ako ja. Čítaj ďalej...

Čítaj ďalej...