Články > Sloboda učenia - Peter Gray
Sloboda učenia - Peter Gray · Unschooling · Slobodné školy · Súčasné školstvo · Rozhovory · Knihy · Blog
Nedostatok úcty k deťom sa prejavuje aj v slovách, ktoré použila Nobelova komisia pri oznámení tohtoročnej Nobelovej ceny za mier a tiež v slovách Deklarácie OSN o právach dieťaťa. Čítaj ďalej...
Prvých 60 rokov 20. storočia bolo obdobím, kedy aspoň v severnej Amerike a v západnej Európe rástla miera detskej slobody. Dospelí aj deti mali viac voľného času, odbory pomáhali robotníkom s vybavením kratších pracovných týždňov a miera detskej práce bola tiež na ústupe. Výchova detí bola liberálnejšia a menej sa zameriavala na poslušnosť ako predtým. 50-te a 60-te roky boli určitým spôsobom zlatou érou pre deti. Čítaj ďalej...
Rodičovstvo, výchova detí a akékoľvek iné ľudské správanie je vždy potrebné pochopiť v kontexte kultúry. Štýl výchovy súvisí so širšími kultúrnymi hodnotami a jeho cieľom je odovzdávať tieto hodnoty ďalšej generácii. Čítaj ďalej...
Za svojho života som bol svedkom mnohých pokrokov našej spoločnosti v otázke ľudských práv. Pokročili sme v uznaní kompetencií a práv ľudí bez ohľadu na rasu, pohlavie alebo sexuálnu orientáciu. Dúfam, že počas rokov, ktoré mi na tomto svete ešte ostávajú, budem môcť byť svedkom skutočného pokroku v uznaní kompetencií a práv detí, pretože len vtedy, keď deti budú slobodne vyrastať, môžeme dúfať vo vytvorenie spoločnosti, v ktorej budú dospelí skutočne vedieť, ako zvládať svoju slobodu a zodpovednosť, ktorá slobodu sprevádza. Čítaj ďalej...
Prirovnávanie „závislosti na počítačových hrách“ ku gamblingu je zavádzajúce. Na rozdiel od gamblingu sú počítačové hry o zručnosti a vedomostiach, nie o náhode. Navyše ak chceme poznať dôsledky hrania počítačových hier alebo dôsledky čohokoľvek iného, potrebujeme poznať výsledky dobre navrhnutých výskumných štúdií a štatistiky. Čítaj ďalej...
Mnohí rodičia sa ma pýtajú na to, či je správne obmedzovať deťom hranie počítačových hier. Iní mi priamo povedali, že deťom obmedzili počítačové hry a celkový čas pred akoukoľvek obrazovkou, a to tónom, ktorý naznačoval, že to predsa musí spraviť každý rozumný rodič. Čítaj ďalej...
V jari roku 2008 nechala Lenore Skenazy, obyvateľka štvrte Queens v New Yorku, svojho 9-ročného syna v obchode uprostred Manhattanu v nedeľu okolo obeda, dala mu zopár drobných, 20 dolárov pre každý prípad, mapu, preukaz na metro a (predpokladám) bozk na rozlúčku a povedala mu, že môže ísť domov sám. Aby sa jej syn dostal domov, musel ísť správnym metrom a potom autobusom po trase, ktorú už so svojou mamou mnohokrát absolvoval. Čítaj ďalej...
Skutočná reforma vzdelávania vyžaduje podľa môjho názoru zásadnú zmenu nášho pochopenia vzdelávacieho procesu. Vyžaduje ten druh zmeny myslenia, ktorý navrhujem vo všetkých článkoch tohto blogu. Skutočná reforma v prvom rade vyžaduje, aby sme opustili myšlienku, že vzdelávanie detí by mali riadiť dospelí. V podstate tým navrhujem, aby sme sa úplne zbavili predpokladu, ktorý je základným pilierom súčasného systému vzdelávania. Čítaj ďalej...
Deti potrebujú komunitu
Z dobrých biologických dôvodov deti chcú a potrebujú prekonávať svojich rodičov. Čítaj ďalej...
Školy podporujú šikanovanie už len tým, akým spôsobom sú usporiadané. Nie sú to ani demokratické ani morálne komunity. Ako potom môžeme vôbec očakávať, že niekedy vyriešime problém šikanovania a zabránime utrpeniu tých, ktorých sa to týka? Čítaj ďalej...
Predstavte si, že máte pätnásť, trinásť alebo jedenásť rokov a z nejakého dôvodu, ktorý nemôžete ovplyvniť, ste sa stali cieľom opovrhnutia a poníženia svojich spolužiakov. Každý deň v škole je pre vás ďalším dňom v pekle. Ostatní vás hanlivo nazývajú „štetkou“, „teplošom“, „buzíkom“; alebo ešte horšie. Spolužiaci do vás na chodbe zámerne narážajú a hádžu vaše učebnice na zem. Nikto s vami pri obede nesedí a ak áno, čoskoro začnú šikanovať aj jeho, takže s tým radšej prestane. Čo urobíte? Čítaj ďalej...
Otázka, ktorú predkladám k dnešnej diskusii znie: Je povinné vzdelávanie správne alebo nesprávne? Zdá sa, že mnoho ľudí verí, že celkovo je to správne. Ja si však myslím, že celkovo to správne nie je. Rád by som načrtol niektoré zo svojich dôvodov v nasledujúcom zozname, ktorý nazývam „sedem hriechov“ systému núteného vzdelávania. Čítaj ďalej...
Každý, kto kedy chodil do školy vie, že škola je väzenie, ale takmer nikto to nevysloví. Nie je zdvorilé to hovoriť. Všetci chodíme okolo tejto pravdy po špičkách, pretože po jej vyslovení vyzeráme všetci tak kruto. Ako môžu dobrí ľudia posielať svoje deti do väzenia na niekoľko dlhých rokov? Čítaj ďalej...
Deti sa učia čítať samy
Skúsenosti unschoolerov o tom, ako sa deti samy učia čítať. Čítaj ďalej...
Predstava našej spoločnosti o výchove a tréningu detí predpokladá vzťah nadradenosti a podriadenosti medzi rodičom a dieťaťom. Rodič alebo učiteľ určuje, čo bude dieťa robiť a je za správanie dieťaťa zodpovedný. Hlavnou úlohou dieťaťa je poslúchať. Tento prístup k výchove je pre nás taký prirodzený, že je ťažké predstaviť si akúkoľvek inú alternatívu. Avšak v kontexte našej dlhej histórie ako druhu je tento spôsob výchovy relatívne nový. Čítaj ďalej...
Lovci a zberači nepoznajú drinu. Ich práca je rozšírením vlastných detských hier. Deti sa bežne hrajú na lov, zber, stavbu chatrčí, výrobu nástrojov, prípravu jedla a postupne sa v týchto hrách zlepšia natoľko, že ich činnosť začne byť produktívna. Z hry sa stane práca, ale tým neprestane byť zároveň hrou. Čítaj ďalej...
Jednou zo základných školských lekcií je, že práca a hra sú protiklady. Práca je to, čo musíme robiť a hra je to, čo robiť chceme. Práca je ťažká, hra je zábavná. Keď však opustíme školské brány a začneme sa pohybovať v „reálnom svete“, minimálne tí šťastnejší z nás objavia, že práca vôbec nie je protikladom hry. V skutočnosti práca môže byť hrou alebo môže byť do veľkej miery hravá. Čítaj ďalej...
Dnešná esej sa venuje dvom hlavným myšlienkam. Prvou z nich je, že náboženstvo má svoje korene v hre. Kognitívnou schopnosťou umožňujúcou existenciu náboženstva je schopnosti hrať sa a predovšetkým schopnosť predstavovať si (schopnosť imaginácie). Druhou hlavnou myšlienkou je, že náboženstvo plní svoju funkciu najlepšie vtedy, ak sa nezatúla príliš ďaleko od svojich hravých základov. Ak však svoju hravosť stratí, stáva sa nebezpečným až vražedným. Čítaj ďalej...
Ľudia majú k dispozícii v zásade dva rozličné spôsoby, ako si usporiadať spoločnosť. Jedným z nich je hierarchia, dominancia a násilie. Druhý spôsob organizácie je známy len málo a veľa sa o ňom nediskutuje. Niekedy sa preň používa slovo anarchia, ktoré neznie veľmi lákavo, keďže sa ním veľmi často označuje spoločenský chaos. Ja však nerozprávam o chaose, ale o situáciách, v ktorých sa ľudia ochotne a dobrovoľne riadia pravidlami nie kvôli tomu, že ich k tomu nútia mocnejší. Čítaj ďalej...
Keď vnášame hravosť do svojich spoločenských interakcií, vytvárame ducha rovnosti a osobnej slobody, ktorý nám umožňuje prekonať náš ľudský sklon ovládať jeden druhého. Hravý prístup lovcov a zberačov im zrejme umožňoval relatívne mierumilovný život po stovky tisícov rokov pred vynálezom poľnohospodárstva. Aj v našej dnešnej kultúre je možné hru a humor úspešne využívať k porazeniu a zmierňovaniu agresie, dominancie a hierarchie. Čítaj ďalej...
Sbírka nejdůležitělších článků výzkumného psychologa Petera Graye.
Svobodné vzdělávání je klíčem ke všemu.
