Peter Gray (autor)
Peter Gray je výskumným profesorom psychológie na Bostonskej univerzite. Vykonal a publikoval výskum komparatívnej, evolučnej, vývojovej a vzdelávacej psychológie; publikoval články o inovatívnych vzdelávacích metódach a alternatívnych prístupoch k vzdelávaniu, a je autorom knihy Psychológia (Worth Publishers), vysokoškolskej učebnice k úvodu do psychológie, ktorá je teraz už v 6. vydaní. Vyštudoval Columbia University a získal doktorát v biologických vedách na Rockefellerovej univerzite. Jeho súčasný výskum a písanie sa primárne zameriava na prirodzené spôsoby detského vzdelávania a na celoživotný význam hry. Jeho vlastné hry zahŕňajú nielen výskum a písanie, ale aj cyklistiku, jazdu na kajaku, lyžovanie a pestovanie zeleniny.
Celý blog pána Petera Graya nájdete tu.
You can read more of Peter Gray´s articles in his blog Freedom To Learn.
Z pohľadu biologickej evolúcie je primárnym zmyslom hry podporovať učenie sa novým zručnostiam. Hra je nástrojom prírody, ktorý má zabezpečiť, že sa mláďatá cicavcov vrátane detí budú zdokonaľovať a cvičiť v zručnostiach potrebných k prežitiu. Čítaj ďalej...
Mimoriadna sila vedúca deti ku hre nevznikla, aby im umožnila zabávať sa alebo unikať z reality. Existuje pre omnoho dôležitejší účel: pomáha im prežiť. Od počiatkov ľudstva získavali deti hrou skúsenosti, hodnoty a znalosti potrebné pre život v rámci svojej kultúry. Nehrajú sa preto, aby unikli realite. Práve naopak, hrajú sa na realitu a vďaka tomu sú deti schopné vyrovnať sa s ňou – fyzicky, intelektuálne i emocionálne. Čítaj ďalej...
Pred dvadsiatimi rokmi informovala dvojica vedcov v Anglicku o sérii experimentov, ktorými ukázala, že aj veľmi malé deti môžu v priebehu hry riešiť logické problémy, ktoré by v bežnom kontexte nevyriešili. Čítaj ďalej...
Unikátnou výsadou hry je možnosť kedykoľvek skončiť. Osoba, ktorá sa cíti byť tlačená alebo nútená do hry nie je hráčom, ale obeťou. Možnosť odísť je základom pre všetky demokratické vlastnosti hry. Je to práve spoločná hra, ktorá úplne prirodzenou a nenásilnou cestou učí deti slušnému správaniu a tomu, ako uspokojiť svoje potreby a zároveň brať ohľad na potreby ostatných a to patrí medzi najdôležitejšie životné lekcie, ktoré môže človek dostať. Čítaj ďalej...
Naše školy sú v opozícii k inštinktom našich detí, nie v ich súlade. Väčšina detí v našej spoločnosti nechce chodiť do školy. Hovorím vám niečo nové? Čítaj ďalej...
Batoľatá a malé deti v našej kultúre často nechcú ísť spať. Vymýšľajú si najrôznejšie výhovorky. Hovoria, že nie sú unavené, aj keď očividne sú. Hovoria, že majú hlad alebo smäd, že chcú počuť rozprávku (a potom ešte jednu); skrátka akékoľvek zdržania. Hovoria, že sa boja tmy alebo príšer v skrini alebo pod posteľou. Malé deti, ktoré ešte nevedia hovoriť, ktoré ešte nemôžu popísať svoje obavy alebo skúšať zjednávať, jednoducho kričia. Čítaj ďalej...
Deti sa potrebujú hrať a rozvíjať základné schopnosti a zručnosti, medzi ktoré patria fyzické, jazykové, spoločenské a intelektuálne schopnosti, sebaovládanie a dodržiavanie pravidiel. Deťom nemôžeme tieto veci vštepiť. Našou úlohou ako dospelých je zabezpečiť, že deti budú mať dostatok času a príležitostí hrať sa. Ony sa postarajú o ten zvyšok samy. Čítaj ďalej...
My dospelí si lichotíme, keď si myslíme, že sme tými najlepšími vzormi, radcami a učiteľmi pre naše deti. Deti však iné deti zaujímajú omnoho viac ako dospelí. Zvlášť sa zaujímajú a sú pripravené učiť sa od tých, ktorí sú o trošku starší, teda len o trošku ďalej vo svojom vývoji, ale nie príliš ďaleko. Čítaj ďalej...
Štúdium detskej hry vo vekovo oddelených prostrediach je podobné štúdiu opíc v klietke; pozorujeme správanie v neprirodzených a obmedzených podmienkach. Opice v klietkach sa správajú oveľa agresívnejšie a dominantnejšie ako opice v divočine, a to isté platí pre deti vo vekovo oddelených prostrediach v porovnaní s vekovo premiešaným. Čítaj ďalej...
Jedným z najzvláštnejších a podľa môjho názoru najškodlivejších aspektov správania sa k deťom je náš zvyk rozdeľovať detí do tried a skupín podľa veku. Robíme to nielen v škole, ale stále častejšie aj v mimoškolských prostrediach, čím ochudobňujeme deti o nesmierne cennú zložku ich prirodzeného sebavzdelávania. Čítaj ďalej...
Kniha: Svoboda učení
Zbierka najdôležitejších článkov výskumného psychológa Peter-a Gray-a v českom jazyku. Preklady pripravil Jiří Košárek.
Ľudské inštinkty pre sebavzdelávanie môžu poskytovať základ pre vzdelávanie v našej modernej spoločnosti. Je iróniou, že v tradičných školách najprv deti pripravíme o všetky vzdelávacie prvky ich prirodzeného prostredia, a potom sa ich snažíme niečo naučiť! Čítaj ďalej...
V dnešnej dobe si už značné množstvo ľudí uvedomuje vzdelávaciu hodnotu hier. Veria, že detská svojvôľa je pozitívnou vlastnosťou pre ich vlastný rozvoj, pre vzdelávanie a radosť zo života. Napriek tomu školy pokračujú vo vzdelávaní tak ako doteraz, dokonca s postupom času zaberá našim deťom školské vyučovanie a ďalšie dospelými organizované aktivity stále viac času. Prečo je tak ťažké zvrátiť tento trend? Čítaj ďalej...
Ak chceme pochopiť, prečo sú tradičné školy také, aké sú, musíme najprv opustiť myšlienku, že sú výsledkom logickej nevyhnutnosti alebo vedeckého porozumenia. Namiesto toho sú produktom histórie. Dnešné školstvo dáva zmysel iba keď na neho nahliadneme z historickej perspektívy. Čítaj ďalej...
Model vzdelávania tejto školy nie je variáciou štandardného vzdelávania, ani progresívnou verziou tradičnej školskej dochádzky. Je to niečo úplne iné. Pochopenie tejto školy vyžaduje úplne odlišný spôsob myslenia, než ktorý dominuje v súčasnom vzdelávacom systéme. Musíme začať touto myšlienkou: Dospelí nekontrolujú vzdelávanie detí. Deti sa vzdelávajú samy. Čítaj ďalej...
Po státisíce rokov sme všetci žili ako lovci a zberači až do doby, kým sme nevynašli poľnohospodárstvo (asi pred 10 tisíc rokmi). Naše ľudské inštinkty, vrátane inštinktívnych spôsobov učenia, sme získali v kontexte tohto spôsobu života. A preto si prirodzene musíme položiť nasledovnú otázku: Ako sa deti lovcov a zberačov naučia potrebným znalostiam a vedomostiam, aby sa z nich v rámci svojej kultúry stali užitoční dospelí? Čítaj ďalej...
Premýšľali ste niekedy o tom, koľko vecí sa deti v prvých rokoch svojho života naučia pred tým, ako ich v škole začnú systematicky vzdelávať? Ich učenie je prirodzené a automatické, je výsledkom inštinktívnej hry, skúmania a pozorovania všetkého v okolí. Prirodzenosť tohto procesu však neznamená, že je bez námahy. Čítaj ďalej...
Ako dospelí máme určitú zodpovednosť voči našim deťom a deťom po celom svete. Našou zodpovednosťou je vytvoriť bezpečné, zdravé a ohľaduplné prostredia, v ktorých sa môžu deti vyvíjať. Ďalej potrebujeme zabezpečiť, aby deti mali zdravé jedlo, čerstvý vzduch, čisté miesta na hranie a veľa príležitostí komunikovať s ostatnými ľuďmi v rôzneho veku. Jediná vec, o ktorú sa nemusíme starať, je vzdelávanie našich detí. Čítaj ďalej...
Čo sa stalo s myšlienkou, že deti sa učia vďaka vlastným hrám a vlastnému skúmaniu? Každá seriózna psychologická teória učenia tvrdí, že učenie je aktívny proces kontrolovaný tým, kto sa učí a motivovaný zvedavosťou. Život detí a ich vzdelávanie môžeme jednoducho vylepšiť, a zároveň podstatne znížiť náklady, ktoré míňame na súčasné školy. Čítaj ďalej...