Okt
30

Prirodzené prostredie pre detské samovzdelávanie

Prirodzené prostredie pre detské samovzdelávanie

Škola Sudbury Valley je v mnohom podobná tlupe lovcov a zberačov.

Hlavnou témou tohto blogu je skutočnosť, že na svet prichádzame s inštinktmi, ktoré sa evolučne vyvinuli pre podporu nášho vzdelávania. Disponujeme inštinktom pozorovať, skúmať, hrať sa a komunikovať s ostatnými ľuďmi takými spôsobmi, vďaka ktorým získavame schopnosti, vedomosti a hodnoty potrebné k tomu, aby sme žili a prekvitali vo fyzickom a sociálnom svete, do ktorého sme sa narodili. To všetko robíme s veľkou chuťou a radosťou. Tieto vzdelávacie inštinkty sa utvárali prírodným výberom počas stoviek tisícov rokov, kedy naši predkovia prežívali ako lovci a zberači. Môžeme preto očakávať, že tieto inštinkty budú najlepšie fungovať v sociálnom prostredí skupiny lovcov a zberačov alebo v modernom prostredí, ktoré určité aspekty skupiny lovcov a zberačov napodobňuje.

Škola Sudbury Valley za posledných viac ako štyridsať rokov dokazovala, že ľudské inštinkty pre sebavzdelávanie môžu poskytovať základ pre vzdelávanie v našej modernej spoločnosti. V tejto škole deti a dospievajúci skúmajú, hrajú sa a konverzujú, ako sa im zapáči – bez riadenia a povzbudzovania zo strany dospelých – a po absolvovaní idú do sveta ako úspešní dospelí. Strávil som veľa času pozorovaním detí v škole Sudbury Valley, aby som porozumel tomu, ako sa tu študenti učia, a tiež som skúmal antropologickú literatúru, aby som porozumel tomu, ako sa učia deti lovcov a zberačov. Tento výskum ma presvedčil, že Sudbury Valley krásne funguje ako vzdelávacia inštitúcia práve preto, že napodobňuje tie prvky správania skupiny lovcov a zberačov, ktoré sú nevyhnutné pre sebavzdelávanie.

Na tomto mieste ponúkam zoznam kľúčových prvkov prirodzeného prostredia pre samoriadené učenie. Antropológovia uvádzajú, že tieto prvky existujú v skupinách lovcov a zberačov, ktoré študovali[1] a osobne som sa presvedčil, že všetky tieto prvky existujú aj v škole Sudbury Valley.

Čas a priestor na hranie a skúmanie

Sebavzdelávanie prostredníctvom hier a skúmania vyžaduje obrovské množstvo vopred nenaplánovaného času – času robiť si, čo chceme, bez stresu, kritiky alebo zasahovania zo strany autorít. Tento čas však potrebujeme na získavanie priateľov, na hranie sa s myšlienkami a materiálmi, na vyriešenie najrôznejších vecí, na zažitie a prekonanie nudy a na vytváranie hlbokých záujmov. V skupinách lovcov a zberačov sa na deti kládlo len veľmi málo požiadaviek, pretože dospelí vedeli, že mladí ľudia potrebujú skúmať a hrať sa, aby sa z nich stali úspešní dospelí. A to isté platí pre Sudbury Valley. Sebavzdelávanie tiež vyžaduje priestor – priestor pre túlanie sa a prieskum. Tento priestor by mal ideálne zahŕňať celú paletu terénov, ktoré sú pre danú kultúru významné. Dospelí lovci a zberači veria svojim deťom, že majú dobrý úsudok v rozhodovaní o tom, ako ďaleko sa môžu vzdialiť od ostatných do potenciálne nebezpečných miest. V Sudbury Valley sa deťom dôveruje rovnako. Môžu ísť do priľahlého lesa, na polia a k potoku. Pokiaľ dajú ostatným vedieť, kam majú namierené, môžu ísť, kam sa im zachce.

Voľné vekové miešanie

Ohromné množstvo učenia nastáva pri interakcii s ostatnými. Keď v školách rozdelíme deti do tried podľa veku, ochudobňujeme ich o príležitosti komunikovať s deťmi, od ktorých sa môžu naučiť najviac. V kmeňoch lovcov a zberačov a v škole Sudbury Valley sa deti a dospievajúci zo svojej vlastnej iniciatívy hrajú a skúmajú vo vekovo rozmanitých skupinách.

Vo vekovo rozmanitých skupinách získavajú mladšie deti zručnosti, informácie, myšlienky a inšpiráciu od starších. V takýchto skupinách sa môžu mladšie deti venovať veciam, ktoré by boli príliš nebezpečné alebo zložité, ak by ich robili sami alebo s deťmi rovnakého veku. Staršie deti majú tiež úžitok z vekovo rozmanitých interakcií. Učia sa, ako byť vodcami a vychovávateľmi. Vyvinú si zmysel pre zodpovednosť za ostatných. Tiež si upevnia a rozšíria vedomosti vďaka tomu, že ich vysvetľujú mladším. Voľné vekové miešanie je pre samoriadené učenie také kľúčové, že mám v pláne venovať sa mu v dvoch či troch budúcich článkoch.

Dostupnosť vzdelaných a starostlivých dospelých

V skupinách lovcov a zberačov nie je svet dospelých oddelený od sveta detí. Deti vidia, čo dospelí robia a začleňujú to do svojich hier. Tiež počúvajú príbehy, diskusie a debaty dospelých a učia sa z toho, čo počujú. Ak potrebujú pomoc dospelého alebo majú otázku, ktorú ostatné deti nemôžu zodpovedať, môžu prísť k akémukoľvek dospelému v skupine. Všetkým dospelým záleží na deťoch. Väčšina dospelých sú v skutočnosti ich vlastné tety alebo strýkovia.

V Sudbury Valley sú dospelí a deti tiež voľne premiešané (je tu 10 členov personálu na plný úväzok a okolo 200 študentov vo veku 4 až 19 rokov). V škole neexistuje miesto, kam by personál mohol ísť a študenti nie. Študenti môžu počúvať akúkoľvek diskusiu dospelých a pozorovať, čo robia, a ak chcú, môžu sa pridať. Študenti, ktorí potrebujú pomoc, môžu ísť ku ktorémukoľvek z členov personálu. Dieťa, ktoré sa potrebuje vyplakať na ramene, osobnú radu alebo odpoveď na nejakú technickú otázku, ktorú nedokáže nájsť samo, vie presne, ktorý z dospelých túto potrebu najlepšie uspokojí. Dospelí nie sú doslova ich tety a strýkovia, ale v určitom slova zmysle sú. Poznajú všetky deti po mene po celú dobu ich štúdia na škole (na rozdiel od klasických škôl, kde učitelia poznajú len časť detí po dobu jedného roka) a sú hrdí na to, že môžu vidieť ich napredovanie. Vzhľadom k tomu, že členov personálu každý rok volia študenti na škole, sú to nevyhnutne ľudia, ktorí majú radi deti a sú deťmi obľúbení.

Prístup k vybaveniu

Aby sa ľudia naučili používať nástroje svojej kultúry, musia k nim mať prístup. Deti lovcov a zberačov sa hrajú s nožmi, lopatami, lukmi a šípmi, slučkami, hudobnými nástrojmi, z kmeňa vydlabanými kanoe a so všetkými ostatnými predmetmi, ktoré sú pre ich kultúru dôležité. V Sudbury Valley majú deti prístup k širokému sortimentu vybavenia, ktoré ľudia v našej kultúre bežne používajú, vrátane počítačov, nástrojov na obrábanie dreva, vybavenia na varenie a na najrôznejšie športy a tiež rozsiahlu knižnicu plnú kníh.

Voľná výmena myšlienok

Intelektuálny vývoj nastáva najlepšie v prostredí, kde môžu ľudia voľne zdieľať myšlienky bez cenzúry alebo strachu z odsúdenia. Podľa antropológov nie sú lovci a zberači vo svojej viere a poverách dogmatickí, a to ani vo svojom náboženstve. Ľudia môžu bez strachu povedať, čo sa im páči a o myšlienkach, ktoré môžu mať pre skupinu určité následky, sa nekonečne debatuje. V Sudbury Valley je to rovnaké. Škola zámerne nie je prepojená so žiadnou náboženskou alebo politickou ideológiou. O všetkých myšlienkach sa dá slobodne diskutovať. V takomto prostredí je myšlienka tým, o čom sa premýšľa a debatuje, nie tým, čo je nutné si zapamätať a následne zopakovať na teste. Daniel Greenberg, školský filozof, opísal školu ako „voľný trh s myšlienkami.“ Deti, ktoré doma nikoho nepočujú diskutovať o politike alebo náboženstve, majú možnosť zúčastniť sa týchto diskusií v škole, a vypočujú si každú stranu z každého uhla pohľadu.

Sloboda od šikanovania

Ak máme mať slobodu skúmať a hrať sa, musíme sa cítiť bezpečne a nesmú nás obťažovať ani šikanovať. Táto sloboda sa objavuje v pozoruhodnej miere nielen u lovcov a zberačov, ale aj v Sudbury Valley. Podľa antropológov efektívne zabraňujú vážnemu šikanovaniu úzke osobné vzťahy, spolunažívanie ľudí rôzneho veku a nesúťaživý charakter kultúry lovcov a zberačov. Ak staršie alebo väčšie dieťa začne ubližovať nepríjemnosti mladšiemu alebo menšiemu, ostatní zasiahnu a prerušia to. To isté sa objavuje v Sudbury Valley. Navyše v Sudbury Valley zabraňujú šikanovaniu demokraticky vytvorené pravidlá a dozorný systém, na ktorom sa podieľajú všetky deti. Študenti, ktorí sa cítia byť obťažovaní alebo šikanovaní môžu predvolať vinníka pred Súdnu komisiu, zloženú zo všetkých vekových skupín členov školy. Tento spôsob vytvárania a dodržiavania školského poriadku sa výrazne líši od mnohých tradičných škôl, kde je šikanovanie spôsobom života. Študentov, ktorí nahlásia šikanovanie, považujú za donášačov, a učiteľom môže šikanovanie ľahko prejsť, pretože oni pravidlá vytvárajú, ale nie sú nim podriadení.

Život v skutočnej demokracii

Skupiny lovcov a zberačov a škola Sudbury Valley sú aj napriek určitým odlišnostiam demokraciami. Skupiny lovcov a zberačov nemajú vodcu ani „náčelníka“, ktorý rozhoduje za celú skupinu. Namiesto toho sa o všetkých skupinových rozhodnutiach dlho diskutuje, kým sa nezhodne jasná väčšina tých, ktorých sa dané rozhodnutie týka. Ktokoľvek, vrátane detí, sa môže do týchto diskusií zapojiť. Správu školy Sudbury Valley zabezpečuje formálny demokratický proces zahŕňajúci diskusie a hlasovanie v Školskej rade, ktorej členmi sú študenti rovnako ako personál a v ktorej má každý človek rovnaký hlas bez ohľadu na vek. Intenzívne zapojenie sa do demokratického procesu vyvoláva u každého pocit zodpovednosti, ktorý následne motivuje jeho vzdelávanie. Ak na mojom hlase záleží, ak mám naozajstné slovo v tom, čo skupina robí a ako funguje, potom by som si mal všetko starostlivo premyslieť a múdro aj rozprávať. Som predsa zodpovedný nielen sám za seba, ale aj za svoju komunitu, čo je dobrým dôvodom sa vzdelávať vo veciach, ktoré sú pre moju komunitu dôležité.

Som presvedčený, že prirodzené prostredie pre učenie existujúce počas dlhej histórie lovcov a zberačov, ktoré napodobňuje Sudbury Valley, je také, v ktorom ľudia:

  • majú dostatok voľného času a priestoru pre hry a prieskumy;
  • môžu slobodne komunikovať a spolupracovať s ostatnými ľuďmi rôzneho veku;
  • majú prístup k nástrojom a vybaveniu a majú slobodu sa s nimi hrať;
  • majú možnosť vyjadriť akékoľvek myšlienky a následne o nich diskutovať;
  • nie sú šikanovaní (čo zahŕňa aj nevyžiadané usmerňovanie dospelých ohľadom vzdelávania);
  • majú možnosť podieľať sa na rozhodovaní ohľadom svojho vzdelávania.

V klasických školách však nachádzame veľmi odlišné prostredie. Je iróniou, že v tradičných školách najprv deti pripravíme o všetky vzdelávacie prvky ich prirodzeného prostredia a potom sa ich snažíme niečo naučiť!


[1] Dobrým zdrojom antropologickej literatury o detstve lovcov a zberačov je Barry S. Hewlett & Michael Lamb (Eds.), Hunter-gatherer childhoods: Evolutionary, developmental, and cultural perspectives. Transaction Publishers, 2005.


 

Ak si tiež myslíte, že klasická škola nie je ideálnym riešením pre naše deti a chcete vedieť viac o unschooling-u, pridajte sa do našej skupiny na Facebook alebo sa prihláste do nášho NEWSLETTER-a. Poznáme reálne riešenie vzdelávania pre 21. storočie.

 

Peter Gray

Peter Gray

Peter Gray

Peter Gray je výskumným profesorom psychológie na Bostonskej univerzite. Vykonal a publikoval výskum komparatívnej, evolučnej, vývojovej a vzdelávacej psychológie; publikoval články o inovatívnych vzdelávacích metódach a alternatívnych prístupoch k vzdelávaniu, a je autorom knihy Psychológia (Worth Publishers), vysokoškolskej učebnice k úvodu do psychológie, ktorá je teraz už v 6. vydaní. Vyštudoval Columbia University a získal doktorát v biologických vedách na Rockefellerovej univerzite. Jeho súčasný výskum a písanie sa primárne zameriava na prirodzené spôsoby detského vzdelávania a na celoživotný význam hry. Jeho vlastné hry zahŕňajú nielen výskum a písanie, ale aj cyklistiku, jazdu na kajaku, lyžovanie a pestovanie zeleniny.

Celý blog pána Petera Graya nájdete tu.

You can read more of Peter Gray´s articles in his blog Freedom To Learn.