V článku Na pol ceste – Waldorf a Montessori som sa bližšie pozrel na tieto dva vzdelávacie smery a v závere konštatoval, že waldorfská filozofia je z hľadiska prirodzeného učenia veľmi nedostačujúca a v montessori školách nie sú princípy slobody dotiahnuté do konca. Definoval som pomyselnú cestu za slobodou a zistil uvedené pedagogické prístupy niekde v polovici. Teraz by som rád predstavil inštitúcie nachádzajúce sa podľa môjho názoru na konci tejto imaginárnej cesty.

Možno povedať, že unschooling sa delí do dvoch vetiev – neformálnej a inštitucionali­zovanej. V oboch prípadoch je deťom, prípadne študentom, ponechaná rozsiahla sloboda rozhodovania: rozdiel je v tom, či sa pohybujú prevažne v užšom rodinnom kruhu alebo v rámci inštitúcií umožňujúci nerušenú interakciu s ďalšími študentmi. Tento článok sa bližšie pozerá na históriu a súčasnosť druhej spomínanej vetvy a dvoch najznámejších slobodných škôl do nej spadajúcich.

História škôl a vzdelávacích inštitúcií, v ktorých je študentom umožnené nasledovať svoje vlastné záujmy, sa datuje k roku 1921. V tomto období vznikla blízko nemeckých Drážďan vôbec prvá škola fungujúca na liberálnych a demokratických základoch. Jej študenti mohli ľubovoľne tráviť svoj čas a dianie v škole ovplyvňovať na schôdzkach, kde každý hlas – teda učiteľov aj študentov – mal rovnakú váhu. Zakladateľom bol Alexander Sutherland Neill, škótsky progresívny pedagóg a obhajca slobody detí vo výchove a učení. Neill bol vzápätí so smerovaním školy nespokojný, pretože sa do jej vedenia dostali idealisti nezdieľajúci filozofiu jednoducho akéhokoľvek donucovania. Z uvedeného dôvodu sa premiestnil do rakúskeho mesta Sonntagberg, ktoré bol zanedlho potom nútený opustiť kvôli nepriateľskému prístupu miestnych obyvateľov. Odišiel do Anglicka, kde v roku 1923 zakladá školu v dome Summerhill, ktorého názov bol zároveň použitý pre celú inštitúciu. Neill so svojimi študentmi z tohto miesta v roku 1927 odišiel do mesta Leiston, kde Summerhill dodnes funguje na základe pôvodnej myšlienky a ktorej riaditeľkou je Neillová dcéra Zoë. V dnešnej dobe túto internátnu školu navštevuje približne 95 študentov vo vekovom rozmedzí 5 až 18 rokov. Nebude určite náhoda, že sa jedná o úradníkmi najviac kontrolovanú vzdelávaciu inštitúciu vo Veľkej Británii. Nepriateľský vzťah s britskou vládou vyvrcholil v roku 2000, kedy sa škola musela dokonca súdne brániť proti navrhovanému uzavretiu. Spor bol vyriešený dohodou a súd uznal slobodomyseľnú filozofiu Summerhill. Od tejto doby dochádzajú inšpekcie k výrazne pozitívnejším záverom.

Ďalším významným miestom zastávajúcim filozofiu unschoolingu je americká Sudbury Valley School v štáte Massachusetts, ktorá bola založená v roku 1968 a teraz ju navštevuje 140 až 210 študentov od veku štyroch rokov. Jej internetové stránky uvádzajú existenciu 39 škôl fungujúcich podľa Sudbury modelu, z ktorých 23 je na území USA. Definícia demokratických škôl nie je jasne vymedzená, a pokiaľ ju rozšírime o rôzne komunity, vzdelávacie centrá a školy, v ktorých nemusí panovať úplná autonómia, ale stále sa jedná o študentmi riadené prostredie, dostaneme sa podľa zdroja educationrevo­lution.org na počet 241 inštitúcií. Najviac ich je opäť v USA a to 97. Smutné je, že ani na jednom zozname nefiguruje čo len jediné zariadenie nachádzajúce sa v Českej republike. Jedným z dôvodov môže byť striktný školský zákon, ktorého výklad prakticky znemožňuje výučbu založenú na úplne slobodných princípoch.

Spomínané školy a vzdelávacie inštitúcie nevnucujú vopred stanovené osnovy a rešpektujú individualitu každého študenta. Na rozdiel od bežných školských systémov v nich študent môže byť sám sebou; nikto mu dopredu nevyberá kedy, s kým, ako a čomu sa má venovať. Navyše tu neexistuje autorita, ktorá by mala „patent na pravdu“. Všetky rozhodnutia sa riešia štýlom demokraticky riadených schôdzok, kde každý, nehľadiac na svoj vek a postavenie v škole, môže vyjadriť svoj názor a kde každý hlas má rovnakú váhu. Prípadné prehrešky a spory sa riešia štýlom súdnej komisie. Podľa môjho názoru ide o najlepšie možné prostredie pre učenie sa novým zručnostiam a znalostiam. Podrobnú argumentáciu, prečo tomu tak je, nájdete v seriáli od Petra Graya – Sloboda učenia či v ďalších článkoch na týchto stránkach.

Ak si tiež myslíte, že klasická škola nie je ideálnym riešením pre naše deti a chcete vedieť viac o unschooling-u, pridajte sa do našej skupiny na Facebook alebo sa prihláste do nášho NEWSLETTER-a. Poznáme reálne riešenie vzdelávania pre 21. storočie.