Školstvo klasického typu má mierne povedané veľké množstvo nedostatkov a snaha o ich zlepšenie či rozsiahlejšiu modifikáciu nie je dielom iba nedávnej doby. Pred zhruba sto rokmi sa chyby prevládajúceho prístupu ku vzdelávaniu snažili napraviť dvaja pedagógovia, na ktorých myšlienkach neskôr vznikli dve samostatné odvetvia škôl: Waldorf a Montessori. Ja by som sa k nim rád prostredníctvom tohto článku z pozície zástancu unschoolingu vyjadril.

Spomínaný typ škôl je vo svete a dokonca aj v Českej republike pomerne známy. Jedná sa o alternatívu ku klasickému vzdelávaniu, ktorá nesie niektoré znaky unschoolingu. Oba modely sa nezaoberajú iba akademickým úspechom, ale snažia sa o spokojnosť a šťastie svojich študentov. Z môjho pohľadu však nie je výsledné prostredie dostatočne liberálne a neumožňuje každému jednotlivcovi slobodne nasledovať svoje vlastné záujmy, prípadne zvedavosť a tým sa úplne prirodzene učiť novým znalostiam a zručnostiam. Možno namietať, že aj v rámci oboch ideológií sa jednotlivé školy viac či menej líšia a nepochybne nájdeme rôzne smery ako v rámci Waldorf, tak Montessori pedagogiky. Pomerne veľké rozdiely môžu panovať medzi jednotlivými školami z rôznych štátov, okrem iného kvôli rozdielnemu právnemu poriadku. Tento nedostatok zanedbáme, pretože na celkové vyznenie tohto článku nemajú uvedené rozdiely zásadný vplyv.

Začnime s waldorfským modelom vzdelávania, ktorý je založený na myšlienkach rakúskeho pedagóga, filozofa a umelca Rudolfa Steinera. Väčšina zdrojov uvádza celosvetový počet týchto škôl okolo jedného tisíca; jedná sa teda o pomerne rozšírenú filozofiu majúcu zhruba deväťdesiatročnú históriu. Celkovo sa dá povedať, že waldorfská pedagogika sa snaží nájsť lepšie a aktívnejšie cesty na prijímanie informácií a učenie sa nových znalostí a zručností. Táto úloha sa waldorfskej filozofii darí a jej metodika je ďaleko lepšia, než prístup klasického školstva (teda pasívneho „bifľovania“ informácií bez kontextu). Jednu zásadnú vec ale Steiner opomenul. Aj jeho spôsob vzdelávania nariaďuje študentom čo, ako a kedy sa majú učiť a nerešpektuje ich individualitu. Čo na tom, že sa predmety namiesto odriekania učebného textu učia v rámci hry či iným aktívnejším spôsobom, keď niektorí žiaci nemusia mať o danú výučbu vôbec záujem. Zaujímavé je, že waldorfské školy (minimálne v USA) väčšinou nepodporujú výučbu s modernými technológiami prakticky po celé trvanie základnej školy a ako vhodnú dobu pre začiatok práce s počítačom označujú začiatok strednej školy. Príde mi to ako šialenstvo v čase, keď je nadaný dvanásťročný chlapec schopný vyvíjať aplikácie. Na práve uvedenom detaile možno demonštrovať, ako škodlivé je rozhodovať za ostatných. Prečo si nemôže každý študent slobodne rozhodnúť kedy a v akej miere bude moderné technológie využívať? Snaha izolovať študentov od počítača, či inej elektroniky a ich plošné zakazovanie je potom aspoň pre mňa pomyselný klinec do rakvy tohto vzdelávacieho modelu. Waldorfská filozofia skrátka nejde do hĺbky problému – odstraňuje obrovskú nepružnosť a pasívny prístup klasických škôl k učeniu, ale stále neponúka slobodné prostredie a možnosť vlastnej voľby.

Pozitíva:

• Študenti sa učia na základe pokročilejšie a prepracovanejšie pedagogiky
• Všeobecne platí, že preberaná látka je vysvetľovaná v rámci širšieho kontextu
• Školy sa snažia vyhnúť klasickým učebniciam
• Nepoužíva sa hodnotenie známkami (napr. v ČR sa známkuje v posledných ročníkoch základných waldorfských škôl kvôli prijímaciemu konaniu na stredné školy)

Negatíva:

• Študenti sú vekovo roztriedení
• Organizovanie času
• Študent sa musí dostaviť do školy v presne stanovený čas
• Existencia učebných osnov
• Väčšina predmetov býva povinných
• Triedy sú riadené učiteľmi, nie študentov

Montessori filozofia prišla s liberalizáciou trochu ďalej a študenti majú väčšiu možnosť ovplyvniť, akým aktivitám sa budú venovať. Tieto školy vychádzajú z ideí Marie Montessori, talianskej pedagogičky, filozofky, vedkyne a majú viac ako storočnú históriu. Ich počet svetovo dosahuje zhruba sedemtisíc. Študenti sú aj tu rozdelení do tried, našťastie už aspoň čiastočne vekovo mixovaných. Miera slobody pri voľbe aktivít sa môže líšiť, takmer vždy, ale v montessori školách existuje časový harmonogram. Väčšinou je dopoludnie vymedzené pre učebné aktivity a popoludnie je viac zamerané na hry. Študent teda nemá plnú kontrolu nad svojím časom, ale musí sa prispôsobiť časovo a väčšinou je aj výber aktivít obmedzený. Aj tu teda v istom zmysle platí rovnaké hlavné negatívum, ako v prípade waldorfských škôl. Rozdiel spočíva v tom, že študenti majú aspoň čiastočnú možnosť voľby, čo ale stále nepovažujem za dostatočné.

Pozitíva:

• Študenti majú aspoň čiastočnú kontrolu nad stráveným časom v škole
• Neexistuje hodnotenie známkami

Negatíva:

• Časová organizácia dňa
• Výber aktivít je viac či menej obmedzený
• Študenti sa musí pohybovať v rámci triedy (nemusí platiť u popoludňajšieho programu)
• Študenti nemajú možnosť ovplyvňovať dianie v škole

Ak chceme zabezpečiť čo najlepšie vzdelávanie, nesmú byť jeho účastníci obmedzovaní. Študentom musí byť umožnené tráviť čas celkom podľa ich vlastného uváženia za predpokladu, že neobmedzia slobodu niekoho iného. Ďalší dôležitý prvok predstavuje existenciu demokratických princípov, na základe ktorých môže každý študent aj „učiteľ“ rovnakou mierou ovplyvňovať smerovanie školy. Iba takýto model možno považovať za plnohodnotnú aplikáciu unschoolingu v školskom prostredí; možno menovať napr. Sudbury Valley School a ďalšie inštitúcie od nej odvodené.

Záver je teda nasledovný: Waldorfská metodika iba kozmeticky upravuje existujúci model vzdelávania, považujem ju ako veľmi nevyhovujúcu. Montessori školy môžu byť pre mnoho rodín zaujímavým kompromisom, ak svojim študentom umožňujú čo najširší výber aktivít. Ani tento vzdelávací systém však nenapĺňa všetky znaky slobodnej a demokraticky riadenej školy – je zhruba niekde na pol ceste.

Ak si tiež myslíte, že klasická škola nie je ideálnym riešením pre naše deti a chcete vedieť viac o unschooling-u, pridajte sa do našej skupiny na Facebook alebo sa prihláste do nášho NEWSLETTER-a. Poznáme reálne riešenie vzdelávania pre 21. storočie.