Feb
4

Školstvo versus spoločnosť

Školstvo versus spoločnosť

V článkoch tu na internetových stranách SlobodaUčenia.sk často poukazujeme na rastúci nesúlad medzi rýchlo sa rozvíjajúcim svetom a vývojovo paralyzovaným školstvom klasického typu. Vychádzame z predpokladu, že nedokonalosti školskej výučby podliehajú určitému časovému vývoju a naďalej sa zväčšujú. Považujem za dôležité opísať, ako si túto časovú závislosť konkrétne predstavujem a pozrieť sa presnejšie na jej počiatočný bod.

Veľmi dobre spomínanú problematiku popisuje video Ondreja Steffla z konferencie TEDx konanej v roku 2010. Teraz sa pokúsim jeho myšlienku o niečo rozšíriť, graf vývoja spoločnosti doplniť o krivku školstva a vyvodiť patričné ​​závery. Ondřej Šteffl výstižne poznamenal, že ľudské vedomosti sa rozširujú stále rýchlejšie a podliehajú exponenciálnej závislosti. Naopak škola, ako ju bežne poznáme, vykazuje časovo nemenný „vývoj“. Nebudem ďaleko od pravdy, keď túto štátnu inštitúciu obviním, že jediný pozorovateľný rozdiel za desiatky rokov jej existencie predstavuje výmena čiernej tabule za ľahko modernejšiu, tmavo zelenú. Za pomoci práve uvedeného výroku si krivku klasického školstva predstavujem ako priamku s nepatrným sklonom. Po definícii vývoja spoločnosti aj školstvo môžeme ich časovej závislosti porovnať. Musím však poznamenať, že môj graf nie je z matematického hľadiska presný, iba sa snažím s jeho pomocou vyjadriť určitú tendenciu.

Školstvo versus spoločnosť

Odhadovať celý vývoj vzdelávania si netrúfam, preto priamka začína až v čase zavedenia pruského povinného školstva, čo je obdobie predstavujúce ústredný bod. „Počas 18. storočia bolo pruské kráľovstvo jednou z prvých krajín na svete, ktorá predstavila povinnú školskú dochádzku platenú z daní, zahŕňajúcu osemročné základné vzdelanie nazvané Volksschule.“ [1] Z Pruska sa tento školský systém ďalej rozšíril do mnohých krajín vrátane Rakúsko – Uhorska a tvoril predlohu tamojších reforiem vzdelávania. Graf som načrtol spôsobom vytvárajúcim v tomto dôležitom bode podstatný rozdiel medzi spoločnosťou a školstvom. Nejedná sa o náhodu, pretože v pruskej školskej reforme si nekládlo za cieľ presne kopírovať potreby spoločnosti a pripravovať absolventov na reálny svet, hoci medzi ľuďmi panuje presvedčenie, že školy vznikli s jednoznačným cieľom vzdelávať a v minulosti by sme sa bez nich nezaobišli. Zásadný krok spočíva v súvahe nad tým, odkiaľ sa spomínaná myšlienka vzala. Týmto spôsobom sa nám škola prezentovala sama, pri hodinách dejepisu alebo pri námietkach žiakov ohľadom jej zmysluplnosti. Všetci sme si prešli povinnou dochádzkou a na každého z nás dýchla svojim autoritárstvom. Ťažko sa pri tom bude prezentovať čo i len s malou dávkou pochybností. Vari môžeme čakať napríklad od istého reťazca rýchleho občerstvenia nasledujúci slogan: „Naše jedlo je predražené, nezdravé a marketingové zameranie na deti po morálnej stránke silne pokrivkáva.“ Rovnako tak nemožno od školy očakávať striedmu sebareflexiu, dočkáme sa vždy iba glorifikácie.

Dokonca ani oficiálne pramene a učebnice neupierajú pruskej reforme politický nádych. Opäť uvediem citáciu z anglickej Wikipédie popisujúcu systém následne: „Školstvo poskytovalo nielen zručnosti potrebné v počiatkoch priemyselnej revolúcie (čítanie, písanie a aritmetiku), ale tiež striktnú výchovu etiky, povinností, disciplíny a podriadení.“ [1] Podobný výklad prezentuje aj John Taylor Gatto, silný zástanca slobodného prístupu k vzdelávaniu a autor knihy The Underground History of American Education. Pokiaľ naďalej považujete výklad histórie popisujúci školstvo tiež ako nástroj moci za nepodloženú konšpiráciu, nahliadnite do článkov od Bretta Veinotta, ktorý výborne hovorí vo svojom audio blogu School Sucks Podcast a cituje zaujímavé výroky šíriteľov pruského modelu.

Pre Českú republiku sú podstatné reformy Márie Terézie, inšpirované pruskou pedagogikou. Naša jediná žena vládnuca na českom tróne zaviedla roku 1774 Všeobecný školský poriadok. Z neho nepriamo plynula povinnosť chodiť do školy vo veku od šiestich do dvanástich rokov. Byrokrati zatiaľ nemohli striktne stanoviť povinnú dochádzku, pretože neexistovala kompletná sieť verejných škôl. Práve zriaďovanie škôl predstavovalo hlavný cieľ Všeobecného školského poriadku a predpokladalo sa, že rodičia budú do týchto škôl svoje deti posielať. Reforma schválená cisárovnou však nesplnila očakávania a niektoré časti Rakúska vykazovali negramotnosť polovice obyvateľstva desiatky rokov potom. Celkovo sa v rakúskych krajoch reforma nestretla s veľkým nadšením, a odporcovia reformy museli byť zavretí do väzenia. [2] Pre zvýšenie motivácie dochádzať do školy bolo napríklad v roku 1778 vydané nariadenie, že majster môže prijať do učenia len pracovníka, ktorý absolvoval pravidelné vyučovanie. Následne v roku 1786 bol ustanovený dvorský dekrét stanovujúci povinnosť všetkým remeselníkom prijímať jedine učeníkov, ktorí absolvovali aspoň dva školské roky. [3] Situácia sa ani tak nevyvíjala podľa predstáv panovníkov, čo bol dôvod pre ustanovenie povinnej školskej dochádzky cisárom Františkom I. v roku 1805 v rámci dokumentu Politické zriadenie školské. Tomuto vladárovi zároveň vadil osvietenský duch tereziánských reforiem a školy podrobil dôslednému dohľadu a cenzúre. Motto uvedeného zriadenia zhŕňa nasledujúci citát: „Rakúsko nepotrebuje ľudí učených, ale dobrých poddaných“ [4] Cez všetku snahu sa štátu nedarilo školskú dochádzku vymáhať a údajne až tretina detí do školy vôbec nedochádzala. [5] S nedisciplínou obyvateľstva úradníctvu došla trpezlivosť v roku 1869, kedy bol vydaný Školský zákon. Dochádzka sa predĺžila na osem rokov a bola zavedená prísna kontrola jej plnenia. S laxným prístupom k povinnej dochádzke mala zatočiť školská rada zriadená v každej školskej obci starajúca sa o presné dodržiavanie zákona. Opäť došlo aj na väzenie, tentoraz pre rodičov, ktorí deti do školy neposielali. [3] Po týchto udalostiach už nasleduje strnulý vývoj až do dnešnej doby.

Nakoľko bolo štátom riadené školstvo motivované zvýšením vzdelanosti obyvateľstva a nakoľko upevnením mocenskej štruktúry sa neodvažujem presne definovať. Stojím si ale za tým, že k akémukoľvek donucovaniu zo strany byrokratov dochádzať nemuselo. Ľudia majú prirodzene tendenciu učiť sa veci, ktoré zistia v danú dobu ako potrebné. Práve z tohto dôvodu sa síce v škole naučili skvele písať, ale po niekoľkých rokoch sa rovnako vracali k podpisovaniu pomocou krížikov. [4] S postupom času by si takmer všetci osvojili čítanie, písanie a počítanie, pretože by sa tieto zručnosti stávali nepostrádateľnými. Ako argument je možné uviesť napríklad počítačovú gramotnosť, ktorá sa vďaka stále väčšiemu rozšíreniu modernej techniky stáva v dnešnej dobe základnou zručnosťou, pričom sa ju ľudia učia sami od seba. Predstavte si, že Vám niekto zaklope na dvere so slovami: „Učíme počítačovú gramotnosť. Náš kurz trvá osem rokov a po zapísaní ho nie je možné opustiť. Neuposlúchnutie stanovených osnov bude trestané a musíte bezmedzne počúvať našich inštruktorov.“ Kývol by niekto na takú ponuku? Myslím, že by každý takému predajcovi razantne zabuchol dvere pred nosom. Urobme to isté so vzdelávacím systémom. Z hľadiska funkcie učenie bolo navrhnuté veľmi zle a vďaka dynamickému rozvoju spoločnosti sa v minulosti matne existujúce pozitíva definitívne vytrácajú.


[1] Prussian education system

[2] Maria Theresa

[3] Tereziánska reforma v českom školstve

[4] Politické zriadenie školské z roku 1805

[5] Ako dlho je v Čechách škola povinná

 

Ak si tiež myslíte, že klasická škola nie je ideálnym riešením pre naše deti a chcete vedieť viac o unschooling-u, pridajte sa do našej skupiny na Facebook alebo sa prihláste do nášho NEWSLETTER-a. Poznáme reálne riešenie vzdelávania pre 21. storočie.

 

Tomáš Kondr

Tomáš Kondr

Tomáš Kondr

Kontakt: tomas.kondr (zavinac) svobodauceni.cz