Viac ako inokedy sa zdá, ako by moderné rodičovstvo predstavovalo zápas s naliehavými sociálnymi, technickými a školskými problémami. Mali by sa deťom napríklad nakladať hodiny domácich úloh?

U mladších detí sú domáce úlohy zriedkakedy problémom – jeden alebo dva pracovné listy, slovíčka na precvičenie hláskovania, dvadsať minút čítania. Inými slovami, nič prehnane náročného. Ale postupom času sa veci menia. Povedzte ahoj niekoľkým úlohám každý večer – referátom, špeciálnym projektom a ďalším. Niektorým rodičom nevadí, keď učitelia žiakom ukladajú veľa práce, v domnení, že veľa domácich úloh predsa musí znamenať, že sa ich dieťa skutočne niečo učí. Správy v médiách nás konieckoncov pravidelne informujú o tom, že americké deti za svojimi rovesníkmi po celom svete žalostne zaostávajú, takže sú pre nás príležitosti k ďalšiemu učeniu atraktívne. Iné matky a otcovia to považujú za obťažujúce a usudzujú, že by sedem hodín v triede malo byť pre štúdium dostatočných – večery a víkendy by mali byť voľné pre šport, záľuby, čas s rodinou, čokoľvek okrem frustrácie, vyčerpanie a skoro sústavných sporov o plnení úloh. Ako sa ale zdá, len málo týchto zúrivých rodičov vystúpi proti tomu, ako sa veci majú.

Podľa experta na vzdelávanie Alfieho Kohna by mali. „Väčšinu svojho času strávim písaním a rozprávaním o veciach, o ktorých sa zdá, že jasná logika a dôkazy ukazujú jedným smerom, ale všeobecná prax smeruje na stranu opačnú,“ hovorí Kohn. „Pocítil som náznak takého rozporu a venoval jednu stránku v mojej knihe The Schools Our Children Deserve (Školy, ktoré si naše deti zaslúžia) otázke domácich úloh. O niekoľko rokov neskôr, po tom, čo sa nahromadilo ešte viac dôkazov o tom, že domáce úlohy neprinášajú žiadny úžitok, som sa rozhodol, že si táto téma zaslúži samostatné dielo. Kniha "The Homework Myth“ (Mýtus domácich úloh, Da Capo Press), ktorá bola po prvýkrát publikovaná v roku 2006, svojimi argumentmi proti mimoškolským úlohám spochybňuje všeobecne prijímané názory. (Redakcia FamilyCircle.com)

Po celom dni v škole sú naše deti nútené začať s druhou smenou – ďalšími študijnými úlohami na doma. Keď sa nad tým na chvíľu zamyslíte, je to celkom podivné usporiadanie, rovnako ako je podivný fakt, že len málo z nás sa nad tým vôbec niekedy zamyslelo.

Namiesto toho, aby som predpokladal, že by domáce úlohy mali byť danou vecou, alebo že údajne deťom prospievajú, som posledných niekoľko rokov strávil štúdiom dostupných výskumov a tiež rozhovorov s rodičmi, učiteľmi a študentmi. Moje zistenia sa dajú zhrnúť do siedmich slov: Domáce úlohy – veľa potu a žiadny výsledok.

Pot deti dobre poznajú, ale rodičia ho nie vždy berú vážne. Tašky napchaté úlohami robia z detí vyčerpaných, frustrovaných študentov s menším záujmom o dosahovanie intelektuálnych cieľov a s nedostatkom času pre veci, ktoré majú radi. „Domáce úlohy väčšinou vedú k tomu“, hovorí expert na gramotnosť Harvey Daniels, „že deťom učenie znechutí.“

My rodičia sa zase stávame tými, čo sekýrujú. Bohužiaľ sa stáva, že prvé slová, ktoré po tom, čo sa s deťmi celý deň nevidíme, vyslovíme, sú: „Už si si urobil úlohy?“. Jedna matka mi rozprávala, že jej to natrvalo zničilo vzťah s jej synom, pretože ju to nútilo byť skôr dozorcom ako matkou.

Prekvapivou novinkou ale je, že neexistujú prakticky žiadne klady, ktoré by vyvážili tieto zápory. Aj v prípade, že považujete známky alebo výsledky testov za dobré ukazovatele učenia, čo ja nepovažujem, nemá vykonávanie domácich úloh žiadnu štatistickú väzbu na úspech na základnej škole. Na strednej škole niektoré štúdie súvislosť medzi domácimi úlohami a výsledkami testov nachádzajú, ale zvyčajne je pomerne malá. A v každom prípade nie je ani zďaleka jasné, že to prvé spôsobuje to druhé. A ak by vás náhodou zaujímalo, ani jediná štúdia nikdy nepreukázala onú ľudovú múdrosť, že domáce úlohy učia deti dobrým pracovným návykom alebo že vytvárajú kladné charakterové rysy, ako je sebadisciplína, zodpovednosť alebo nezávislosť.

Niektorí učitelia toto všetko vedia, ale cítia nutnosť zadávať domáce úlohy kvôli tradícii, alebo kvôli tlaku od administratívnych pracovníkov, alebo – ironicky – od rodičov. Dospelí sa tiež môžu domnievať, že sa deti – ak nebudú doma nútené robiť veci do školy – budú flákať (rozumejte: robiť veci, ktoré dospelí nepovažujú za dostatočne konštruktívne).

Iní zasa veria – chybne – že čím viac času sa nejakej úlohe venujete, tým lepšie sú výsledky. Alebo že pre intelektuálny rast je potrebný tréning rovnako, ako je potrebné cvičiť pre to, aby ste boli dobrým atlétom alebo muzikantom. Tak to nie je. Porozumenie nemôžete „posilňovať“ rovnakým spôsobom, ako sa dá posilňovať určité správanie. Moja skúsenosť je taká, že ľudia, ktorí majú to najchabejšie povedomie o tom, ako sa deti učia alebo tie najmenšie starosti o pozíciu svojich detí k učeniu, bývajú tými najnadšenejšími stúpencami domácich úloh.

Tento zásah do rodinného času by sme mohli ospravedlniť, ak by boli domáce úlohy zadávané len v prípadoch, kedy by sme mali dobrý dôvod myslieť si, že by táto konkrétna úloha mohla prospieť týmto konkrétnym žiakom, že im pomôže hlbšie premýšľať o otázkach, ktoré sú dôležité, a že podnieti väčšie nadšenie z učenia (a že ho nemožno vykonať v škole). Ale čo vám pedagógovia skôr povedia, je v podstate: „Vaše deti budú každý večer musieť niečo robiť. Neskôr vymyslíme, čo je donútime robiť.“ Ak existuje nejaká presvedčivá obhajoba tohto prístupu, nikdy som o nej nepočul.

Nielen, že by sa malo zadávať ďaleko menej úloh, vôbec by sa nemali zadávať tie najhoršie druhy, ako je vypĺňanie pracovných listov alebo utláčanie nepodstatných faktov do krátkodobej pamäte. Som presvedčený o tom, že východiskovým stavom by malo byť „žiadne domáce úlohy“. Inými slovami, úlohy na večery pracovných dní (nieto na víkendy alebo na prázdniny) by mali byť ospravedlnené prípad od prípadu. Pretože väčšinu domácich úloh nemožno odôvodniť, niektorí učitelia a dokonca celé školy s ich zadávaním úplne prestali – so skvelými výsledkami.

Je potrebné, aby sme my, rodičia, oslovili ľudí v našom okolí a ukázali im nesprávnosť týchto neinformovaných domnienok: „domáce úlohy prospievajú štúdiu“, spochybnili hlúpe tvrdenie: „domáce úlohy sú potrebné pre prepojenie školy s rodinou“ a pomohli vrátiť do života našich detí zdravý rozum a radosť. Mali by sme učiteľa zdvorilo, ale vecne informovať o tom, že za súčasným stavom vecí nestojí kvalitný výskum ani základné hodnoty, do ktorých patrí povinnosť nechať deti byť deťmi a poskytnúť im čas na spoločenský, fyzický, citový a umelecký rast, a nie len na ten akademický.

Ak si tiež myslíte, že klasická škola nie je ideálnym riešením pre naše deti a chcete vedieť viac o unschooling-u, pridajte sa do našej skupiny na Facebook alebo sa prihláste do nášho NEWSLETTER-a. Poznáme reálne riešenie vzdelávania pre 21. storočie.