Jan
21

Sudbury: unschooling školy

Sudbury: unschooling školy

Po niekoľkých rokoch učenia v štátnej škole v Columbii, v štáte Missouri, Bruce L. Smith odišiel a našiel svoje pravé poslanie ako zástanca modelu vzdelávania podľa školy Sudbury Valley. Bruce založil a pracoval v Sudbury školách v Illinois, na Floride a v Colorade, kde je teraz zamestnaný v škole Alpine Valley už od roku 1998. V roku 2005 založil Center for Advancing Sudbury Education, ktoré propaguje túto unikátne obohacujúcu formu školskej dochádzky. Viac od Bruca nájdete tu.

Sudbury model bol prvýkrát predstavený v roku 1968 v škole Sudbury Valley na západnom predmestí Bostonu. Od tej doby sa rozšíril do niekoľkých tuctov škôl (asi dve tretiny sú v Severnej Amerike), ktoré sú všetky založené na jednoduchých predpokladoch: po prvé, že deti sú vrodene a silne zvedavé, poháňané rozumieť a ovládať svet okolo nich, a po druhé, že to najlepšie vzdelávanie uznáva a rešpektuje túto základnú pravdu tým, že umožňuje mladým ľuďom slobodu a zodpovednosť objaviť svoje vlastné cesty.

Hoci mnoho škôl takto hovorí, zistil som, že Sudbury je nezvyčajne dôkladná pri naozajstnej praktickej aplikácii. Rovnako ako unschooleri, Sudbury študenti slobodne rozhodujú o svojich dňoch, mesiacoch, rokoch. Nie je tu žiadna hierarchia usilovania a všetko učenie sa deje organicky – iniciované, riadené a hodnotené samotným študentom. Triedy a iné štruktúrované učiace situácie (napr. stáže) majú v Sudbury školách svoje miesto, ale len ak si ich sami študenti želajú. Veľká časť učenia sa odohráva v priebehu každodenného života, väčšinou vo forme hier a diskusií.

V skutočnosti sú filozofické podobnosti medzi unschoolingom a Sudbury školami tak značné, že som si často vypožičal myšlienky unschoolerov, aby mi pomohli uistiť rodiny, že dôverovanie detskému nadšeniu nie je len v poriadku, ale že to vedie k najefektívnej­šiemu učeniu. A to mne naopak pripomína, že unschooleri a Sudbury rodiny majú tiež spoločné nasledovné: množstvo z našich príbuzných, priateľov a známych si myslia, že sme blázni a že naše deti vystavujeme riziku. Takže zdieľanie našich úspechov – konkrétne pripomenutie, veľkých či malých, ako (a ako dobre) sloboda funguje – sa zdá ako veľká láskavosť, ktorú by sme si vzájomne mohli poskytnúť.

Okrem ich viery v prirodzenosť a schopnosti mladých ľudí, Sudbury školy sú unikátne v ich štruktúre, ktorá je určovaná ľuďmi, ktorí sú v nich priamo zapojení. To znamená všetko od pravidiel, rozpočtu, až na prijímanie zamestnancov je utvárané demokratickým procesom, v ktorom je hlas každého študenta rovný s akýmkoľvek dospelým. Táto štruktúra je flexibilná – v rámci každej školy a medzi rôznymi školami – a k zmenám môže dochádzať kedykoľvek.

Takže ako sa Sudbury školy správajú ako školy? No, po prvé, máme naozajstnú budovu, kde sa študenti pravidelne schádzajú. Požiadavky dochádzky sú čiastočne kvôli právnym záležitostiam, ale aj kvôli zabezpečeniu kontinuity v školskej komunite. Ako som už hovoril, je tu veľká flexibilita: napr. v mojej škole môžu študenti prísť medzi 8 a 11 hodinou a je vyžadované, aby zostali minimálne päť hodín (škola je otvorená deväť hodín a mnoho študentov je tu dlhšie, než je minimum). S politikou otvoreného kampusu môžu študenti voľne počas dňa prichádzať a odchádzať, ak splnia svoje záväzky v škole.

A tieto záväzky sú veľmi skromné. Súdna komisia sa schádza pravidelne, aby prediskutovala sťažnosti ohľadom správania, a je očakávané, že sa tu budú ľudia striedať a vypovedať, ak je potreba. Sudbury študenti bežne musia tiež pravidelne upratovať. Na školské riadenie dohliada Každotýždenná rada, ktorá vyhodnocuje prácu Súdnej komisie a zvažuje návrhy týkajúce sa pravidiel a aktivít, ktoré môžu zasiahnuť do normálneho behu dňa (napr. výlety, akcie, návštevy). Potom sú tu úradníci a komisie, na ktorých je delegovaná väčšina školských činností, spoločne s certifikáciou (zaisťujúcou bezpečné a zodpovedné používanie školského vybavenia) a vekové miešanie (Sudbury školy sú otvorené vekovým kategóriám korešpondujúcim so základnou a strednou školou).

V tomto prostredí sa študenti nielen učia prevziať zodpovednosť za svoje vlastné vzdelávanie, ale aj vidia, čo všetko obnáša vedenie takejto inštitúcie – hoci väčšina z toho je voliteľná. Študenti sa môžu zúčastňovať Školskej rady, pracovať v komisiách a stať sa úradníkmi… ale nemusia. Očakáva sa od nich, že budú dodržiavať rozhodnutia týchto orgánov, ale ich účasť nie je vyžadovaná. Znovu opakujem, dochádzka, Súdna komisia a upratovanie sú jediné povinné aktivity – a i v týchto prípadoch môžu študenti pozmeniť príslušné pravidlá a požiadavky. Nad rámec týchto oblastí majú študenti voľnosť robiť si, čo chcú, kým rešpektujú práva ostatných na to isté.

Okrem všetkej slobody a flexibility, Sudbury školy tiež poskytujú trvajúcu, vekovo premiešanú komunitu, v ktorej mladí ľudia zdieľajú zodpovednosť za udržiavanie kultúry rešpektu. Tento priestor mimo rodinného kruhu dáva našim študentom výhody rozmanitého a životaplného „domova mimo domova“, vďaka ktorému môžu skúšať nové veci a nové spôsoby myslenia a žitia. V tejto dynamike si Sudbury študenti rozvíjajú mimoriadne medziľudské zručnosti. Sú tu neustále možnosti hodnotiť a regulovať vlastné správanie a stýkať sa s ľuďmi, s ktorými nemáme rodinný vzťah. Nesmelé deti sa naučia hovoriť samy za seba; príliš asertívne deti sa naučia, ako sa držať späť. Všetci nakoniec dospejú k svojim vlastným úžasným spôsobom.

Sudbury školy pestujú väčší stupeň samostatnosti a osobnej sily než aký som videl kdekoľvek inde. Sú to nenahraditeľné schopnosti, pretože všetci vieme, že učenie nie je len o tom nasledovať svoje vášne, ale aj o tom, prísť na to, ako realizovať tieto vášne v kontextoch, v ktorých nám nikto nepomôže. Všetko učenie nie je vyhľadávané; niektoré je nám prezentované vo forme vyrušenia a prekážok – ľuďmi, ktorých nemáme radi a s ktorými nevychádzame, ale s ktorými musíme koexistovať; prekážok, ktoré musíme prekonať, aby sme získali to, čo chceme; vecami, ktoré by sme radšej neustále odkladali, ale ktoré musíme urobiť alebo naučiť sa pred tým, než dosiahneme to, čo chceme.

Na záver by som zdôraznil, že Sudbury model je jednoducho najviac obohacujúcou formou vzdelávania, ktorú som za dvadsať rokov svojej pedagogickej kariéry zažil; naši študenti vykazujú vyspelosť ďaleko prevyšujúcu ich vek, zatiaľ čo si uchovávajú najlepšie vlastnosti detstva. Výrečnosť a rozvážnosť, sú príkladom sebavedomia a hravosti. Plní nadšenia a oslobodenia od strachu sú pozoruhodne zdatní v tom, že vedia a stávajú sa tým, kým sú, objavujú a dosahujú svoje ciele.

Je úžasné oslavovať spoločné črty a odlišnosti našich presvedčení a praktík. Unschooleri a Sudbury rodiny spoločne čelia statusu quo, ktorým sa nás snažia pošpiniť a zbytočne nám sťažiť nasledovanie našich sŕdc. Väčšie poznanie našich prístupov, zdieľanie našich myšlienok a úspechov a spolupráca na vybudovanie všeobecného prijatia toho, čo robíme, môže len pomôcť k vytváraniu základov budúcnosti, v ktorej budú deti naozaj slobodné.

 

Ak si tiež myslíte, že klasická škola nie je ideálnym riešením pre naše deti a chcete vedieť viac o unschooling-u, pridajte sa do našej skupiny na Facebook alebo sa prihláste do nášho NEWSLETTER-a. Poznáme reálne riešenie vzdelávania pre 21. storočie.

 

Bruce L. Smith