Náš kolega Hynek Jína pôsobí aktuálne ako praktikant na najväčšej Sudbury škole v Európe. Tu prinášame článok jeho prvých dojmov.

Keď vidím moderné detské ihrisko, cítim závisť, že som sa nenarodil neskôr. V mojom veku vyzerá hlúpo preliezať všetky tie vymoženosti. Oveľa viac by som ale teraz mohol závidieť deťom, ktoré vyrastali na Neue Schule Hamburg!

Mám za sebou dva týždne v tejto škole, ktorá funguje po vzore Sudbury Valley School. Možno, že to nie je dokonalé, ale rozhodne je to tu plné života. Nevidel som nikdy pre mňa lepšiu školu. Akúkoľvek nedokonalosť môže ktokoľvek vylepšiť. Mám dojem, že tu nič nie je problém a keď sa niečo začne nepriaznivo vyvíjať, tak sa rieši podstata veci. Nie je to pre každého učiteľa Praktikant predo mnou to tu po dvoch týždňoch vzdal. Učiteľ sa musí vzdať hŕby privilégií, na ktoré je bežne zvyknutý. Vôbec poznať, kto je žiak a kto člen personálu, nie je niekedy na prvý pohľad jednoduché.

Nový žiak prichádza najprv na skúšobnú dobu dvoch týždňov. Následne sa môžu všetci zúčastniť hlasovania, či smie daný žiak zostať dlhodobo. Rovnakým spôsobom musí svoju pozíciu obhájiť každý člen personálu. Jedna slečna mi rozprávala, že sa jej tu prvý deň vôbec nepáčilo. Bolo to na ňu moc špinavé. Po niekoľkých dňoch však vedela, že si nepraje ísť nikam inam. A tak sa celá rodina presťahovala do Hamburgu.

Byť tu pre mňa znamená predovšetkým objavovať sám seba. Ak si drnkám na gitaru, vyjadruje to moje aktuálne pocity. Akonáhle však niekto vstúpi do miestnosti, zvyčajne začnem mať potrebu hrať tak, aby to znelo dobre, aby sa náhodou nedozvedel, že zas taký borec nie som. Tu nemám potrebu sa takto chrániť, respektíve je tá potreba oveľa slabšia. Všetci sú tu veľmi otvorení a úprimní. Keď sa s vami niekto nechce baviť, tak vám to povie a nerobí sa z toho veda. Po chvíli sa s vami bude rozprávať rád, a alebo možno nie. Všeobecne by som povedal, že je zložité tu získať nejaké dlhodobé frustrácie. Množstvo ľudí sa o mňa stará, chcú sa so mnou rozprávať. Ukazujú mi, čomu sa venujú. Mám dojem, že za dva týždne tu poznám viac ľudí a lepšie, ako som poznal u nás na základnej škole za štyri roky. Nie sú tu lepší ľudia, ale vytvárajú si dostatok priestoru na čokoľvek, čo im pripadá zaujímavé. Neboja sa plytvať časom a paradoxne ho tak dokážu lepšie využiť!

Jeden chlapec sa ma hneď na druhý deň chopil a stále na mňa hovoril. Dal mi taktiež knihu nemeckej gramatiky so slovami, že je to dôležité, aj keď to on sám ešte veľmi nevie. V knižnici je na tabuli napísané: „Kto vie písať, je cool“… Je pre mňa stále záhadou, ako sa tu ľudia vlastne učia. Nie sú žiadne sylaby, predmety, triedy… Nie je jasné, ako sa má postupovať, jednoducho ide každý svoju cestou. Učitelia aj po siedmich rokoch fungovania školy riešia, aký je vlastne zmysel personálu a ako sa ľudia vlastne učia. Mám dojem, že to tu ľudia nevedia, hoci to reálne robia. Na iných školách myslím často presne vedia, ako proces učenia prebieha, ale nefunguje to tak dobre ako tu. Nechcem tým dehonestovať žiadnu inú školu. Je mi jasné, že som extrémne zaujatý. Popisujem iba svoj ​​subjektívny dojem. Nevidím zmysel v porovnávaní žiakov tu so žiakmi odinakiaľ nejakými testami. Bolo by to podľa mňa základné nepochopenie zmyslu tejto školy. Test je šablóna so správnym riešením, ale nikto nevie, čo je zmyslom môjho života. Ako to potom môžem porovnávať nejakým testom? O deti tu nemám vôbec strach, že budú postrádať nejakú dôležitú znalosť. Naopak každá znalosť a zručnosť musí nejako preukázať svoju hodnotu, aby o ne títo ľudia stáli.

Jeden z učiteľov mi ukazoval rôzne experimenty čo tu robí. Pripadá mi úžasný ako všetci ostatní členovia personálu. Stále vymýšľa, ako to tu urobiť zaujímavejším miestom. Hovoril, že o jeho experimenty, ktoré mi pripadajú fascinujúce, má záujem relatívne málo žiakov. Z toho pre neho vyplýva, že to musí urobiť viac zaujímavým, nie, že to sú nevďačný parchanti. Tu som prvýkrát videl 3D tlačiareň. Jeden chlapec namodeloval celú školu, takže sa v nej môžete virtuálne prechádzať, ako keby ste hrali Counter Strike. Niektorí žiaci sa pripravujú na rôzne skúšky – napríklad z angličtiny alebo z matematiky, biológie a podobne. Nič z toho nie je povinné. Jednoducho sa rozhodli, že chcú takú skúšku absolvovať. Niekto ako výzvu, niekto to potrebuje k ďalšiemu štúdiu. Veľa detí tu hrá Minecraft – tá hra mi pripadá úžasná. Deti sa tým podľa mňa krásne učia komunikovať, obchodovať, budovať rôzne stavby, ale tiež napríklad jednoducho programovať. Jedného chlapca som videl skladať rapový text. Keď som prejavil záujem, tak mi ukázal svoju pesničku na youtube. Mala cca 18 tisíc zhliadnutí, inokedy mi zasa rozprával o rôznych autách – má veľký prehľad. Som presvedčený, že by v bežnej škole bol za totálneho grázla plného problémov. Určite by sme mu diagnostikovali nejaké poruchy. Tu si jednoducho robí čo chce a nepotrebuje s nikým bojovať. Poznámka po ďalšom týždni: Tento chlapec urobil scénu počas jednej udalosti. Po piatich minútach sa sám vrátil do triedy a všetkým sa za svoje správanie ospravedlnil. Iný chalan je tu autista. Je to s ním relatívne náročnejšie, ale napriek tomu dokáže s ostatnými fungovať a nikto ho nešikanuje.

Každý deň tu zažívam toľko nových príbehov. Veľmi sa teším, keď ich budem rozprávať :-)

Ak si tiež myslíte, že klasická škola nie je ideálnym riešením pre naše deti a chcete vedieť viac o unschooling-u, pridajte sa do našej skupiny na Facebook alebo sa prihláste do nášho NEWSLETTER-a. Poznáme reálne riešenie vzdelávania pre 21. storočie.