Jan
22

Čo nám ponúka súčasné školstvo a ako to zmeniť

Čo nám ponúka súčasné školstvo a ako to zmeniť

„Vzdelanie je to, čo zostane, keď je všetko, čo bolo naučené, zabudnuté.“ – BF Skinner

Skinner vo svojom citáte trefne naráža na problematický aspekt nášho spôsobu vzdelávania, ktorý sa so školstvom už dlhú dobu ťahá. Ide o istú samoúčelnosť ako fakt, že nás školy učia niečomu, čo veľmi pravdepodobne zabudneme; my ako študenti si často ani nerobíme nárok byť po doštudovaní intelektuálne obohatení, múdrejší, uvedomelejší, od škôl chceme predovšetkým doklad o vzdelaní. Mali by sme sa pýtať: ako sme sa ale do súčasného stavu dostali? Ako to, že nám často školy po rokoch štúdia a tisícoch hodín strávených učením nedokážu dať nič viac, ako titul či maturitné vysvedčenie? A pritom by nám toho mohli toľko ponúknuť. Pokúsim sa vysloviť niekoľko myšlienok obsahujúcich dôvody, ktoré si myslím, že viedli Skinnera k vyslovenie jeho citátu, ktorý je nepríjemnou pravdou o našom vzdelávacom systéme, a zároveň sa pokúsim naznačiť, čo a prečo zmeniť, aby tento výrok ďalej nebol platným.

Malú nápovedu k zodpovedaniu položených otázok nám môže dať krátky pohľad do minulosti. Školstvo, ako ho poznáme dnes, je stavané na novovekých princípoch. Vtedy, v začiatkoch hospodárskej revolúcie, bola vysoká negramotnosť a informácie a hlbšie poznatky boli zriedkavé. Školstvo malo záujem na tom, aby sa z obyvateľov stali potenciálni robotníci so znalosťami potrebnými na vykonávanie svojej práce, ktorá bola väčšinou jasne definovaná, bez nárokov na kreativitu a inováciu, často manuálnu činnosť. Znalosti sa medzi ľuďmi veľmi cenili a školy boli miestom, ktoré ich ponúkali. Zásobárňami poznania v tej dobe boli učitelia, prípadne knihy a encyklopédie. Škola ponúkala to, čo bolo inak ťažko dostupné. A aj keď vyučovacie metódy ani predtým neboli dokonalé a žiaci mali k učivu nevôľu, stále ich motivovala vízia účelnosti učenia a memorovania údajov.

Tento model školstva sa s malými inováciami udržal až dodnes. Máme dnes modernejší a ucelenejší systém, lepšie pokrytie, máme k dispozícii modernú techniku​​. Hlavné, čo školy ponúkajú je ale stále odovzdanie poznatkov z určitých odborov, ktoré boli získané niekedy predtým niekým iným. To už však nie je atraktívne. Informácie sú dnes na každom kroku a my sa môžeme o predmete svojho záujmu dozvedieť vďaka elektronickým knihám a internetu v priebehu niekoľkých minút. Väčšina pri tejto skutočnosti stráca akúkoľvek vnútornú motiváciu učiť sa, čo nám škola predkladá. A je dobre známe, že práve vnútorná motivácia je oným plameňom ženúcim nás za poznaním a tým, čo robí z procesu učenia jednoduchú, prirodzenú a efektívnu činnosť. Nedostatok vnútornej motivácie sa bohužiaľ škola snaží vyrovnať patričnou dávkou vonkajšej motivácie, teda skrz systém známok a hodnotenia, ktoré vo svojom princípe na našu psychiku pôsobia ako malé úplatky, aby sme robili to, čo vlastne robiť nechceme a čo by sme inak vôbec nerobili. Tento prístup k školstvu má mimochodom ďalekosiahly dôsledok – na systém založený na vonkajšej motivácii si počas školských rokov zvykneme natoľko, že nemáme problém ho prijímať ani v neskoršom pracovnom živote, kedy sa mnohí z nás venujú činnosti, ktorá ich vnútorne nenapĺňa, a robia ju len za odmenu. Verím, že keby sme neprešli „prispôsobovacou fázou“ v podobe predovšetkým základných a stredných škôl, bolo by pre zamestnávateľov oveľa ťažšie prilákať zamestnanca k práci iba vidinou peňažnej odmeny.

Náš prístup k školstvu potrebuje fundamentálne zmeny. Nedá sa tvrdiť, že by bol vždy zlý a neúčinný, naopak – súčasný systém prispel obrovskou mierou k rozvoju gramotnosti, vzdelanosti a mysleniu ľudí po celom svete. Nemôžeme sa na neho však spoliehať v dnešnom svete, meniacom sa tak rýchlo, že málokto dokáže predpovedať, ako bude svet vyzerať a aké na nás budú požiadavky, až sa mladí dostanú do produktívneho veku. Najdôležitejšiu schopnosť, akú môžeme od školy získať, je kreatívné a zároveň kritické myslenie schopné hľadať nové cesty a nové riešenia problémov, ktoré nás čakajú. Bezduché učenie látky, ktoré sa v mnohých predmetoch za posledných niekoľko desaťročí v podstate nezmenilo, nám v tejto výzve ťažko pomôže.

Musíme sa tiež odpútať od myšlienky tvrdej disciplíny a takmer militaristického prístupu v školách. Fakt, že tento prístup skôr produkoval pomerne dobré výsledky, nie je relevantný pre súčasný svet. Treba sa pozerať dopredu a hľadať aktuálne riešenie. Jedným z pilierov je uvoľnenie striktných učebných plánov a snaha naučiť každého úplne to isté bez ohľadu na osobné záujmy a preferencie. Namiesto nich by sme mali do škôl zaviesť prvok slobody, ktorý umožní samostatnosť a túžbu po poznaní vedené k učeniu. Mnohé vzdelávacie experimenty vedené v rôznych častiach sveta ukazujú silu a efektivitu slobodného učenia, založeného na vnútornej motivácii a túžbe dozvedieť sa niečo nové. Tieto pokusy zahŕňajú napríklad experiment Sugata Mitry s umiestnením počítačov s internetovým pripojením do malých odľahlých indických dedín, kde s nimi miestny môžu robiť, čo sa im zapáči. Ukazuje sa, že ľudia sa veľmi rýchlo naučia používať internet ako zdroj informácií a iba kladením vhodných otázok, nabádajúci k zamysleniu, ich môžeme priviesť k tomu, aby títo ľudia strávili dlhé hodiny študovaním zložitých tém v cudzích jazykoch.

Školy by nám viac než vedomosti mali poskytovať oporu a vedenie, odovzdanie skúseností skôr než znalostí. Informácií je dnes toľko, že neopatrný človek sa v nich ľahko stratí a úlohou školstva by malo byť tomu zabrániť a pomôcť každému nájsť správnu cestu. Predkladať fakty už ale nemusia. Potrebujeme, aby nám školy pomohli s hľadaním seba samého, s formovaním našich osobností. Zdieľanie dôležitých myšlienok formou debát a diskusií by nás malo viesť k samostatnému mysleniu. Potom, aj keď zabudneme konkrétne preberané témy a aj keď si nebudeme pamätať diskusie, ktorých sme sa zúčastnili, zostane v našom podvedomí nezmazateľná stopa, ktorá nás navždy ovplyvní. A potom už si nebudeme môcť vzdelanie spájať s niečím, čo sa dá zabudnúť.


Článok vznikol ako stredoškolská študentská esej vo forme reakcie na úvodný Skinnerov citát. Autora k napísaniu viedli vlastné skúsenosti s neefektivitou nášho vzdelávacieho systému, pozitívna dvojročná skúsenosť s individuálnym študijným plánom a bezplatnými online kurzmi a tiež dlhé skúmanie alternatívnych metód výučby a moderného vzdelávania – predovšetkým vďaka prednáškam TED, TEDx Prague a blogu Peoplecomm.cz.

 

Ak si tiež myslíte, že klasická škola nie je ideálnym riešením pre naše deti a chcete vedieť viac o unschooling-u, pridajte sa do našej skupiny na Facebook alebo sa prihláste do nášho NEWSLETTER-a. Poznáme reálne riešenie vzdelávania pre 21. storočie.

 

Filip Murár