Predslov Sandry Dodd :

Pam Sorooshian napísala niečo úplne úžasného. Neuviedla pre to názov. Ja som to nazvala „Ako byť dobrým unschoolerom“, ale mohlo by to byť „Ako byť dobrým rodičom“ alebo „Ako byť dobrým človekom.“ Ide o zhrnutie najlepších vedomostí o unschoolingu za posledných niekoľko rokov. Pomôže to zlepšovať rodinné životy v budúcich rokoch.

Toto je niečo, čo som napísala v reakcii na diskusiu, ktorá vyplynula z otázky o tom, ako motivovať dieťa, aby robilo školskú prácu:

1. Dávajte svoju lásku veľkoryso a kritiku striedmo. Buďte pre vaše deti partnerom. Podporujte ich a rešpektujte ich. Nikdy ich nebagatelizujte ani ich záujmy, nech sa vám zdajú akokoľvek povrchné, nedôležité alebo zavádzajúce. Buďte sprievodcom, nie diktátorom. Svieťte pred nimi a ponúknite im svoju ruku, ale neťahajte ich alebo nepostrkujte. Niekedy budete zúfať, keď vaša predstava o tom, aké by vaše dieťa malo byť, narazí na realitu toho, že je jedinečná osobnosť. Ale tá istá realita vám môže priniesť veľké potešenie, ak sa naučíte neviazať sa na vaše predsudky a očakávania.
2. Deti vychovávané doma, ktoré vyrastajú v stimulujúcom a obohacujúcom prostredí obklopené rodinou a priateľmi, ktorí sú väčšinou zaujímaví a zaujímajú sa, sa naučia najrôznejšie veci a budú vás neustále prekvapovať tým, čo všetko poznajú. Ak sú podporované v nasledovaní svojich vášní, vytvoria si jednu silnú stránku za druhou a budú vynikať svojim vlastným spôsobom, či už sa vydajú akademickým, umeleckým, atletickým alebo akýmkoľvek iným smerom. Jedna vec vedie k druhej. Hranie v blate v šiestich rokoch môže viesť k ochrane životného prostredia, v 16tich rokoch ku kariére lesného správcu v dospelosti. Nemôžete jednoducho nikdy vedieť, kam nakoniec tieto detské záujmy povedú. Buďte preto opatrní, aby ste ich nepotlačovali; namiesto toho sa o ne starajte.
3. Prineste svet k vašim deťom a vaše deti k svetu. Tešte sa z toho, čo vás ako rodinu spája. Pozerajte sa na televíziu, na filmy, počúvajte hudbu a rádio. Smejte sa spoločne, plačte spoločne, buďte spoločne šokovaní. Analyzujte, kritizujte a premýšľajte spoločne o tom, čo zažívate. Všímajte si, čo vaše dieťa má rado a ponúknite toho viac, nie menej. Čo konkrétneho zaujíma vaše dieťa na nejakom seriáli – stavajte na tom. Nejednajte na základe strachu. Premýšľajte o sebe a o svojom reálnom dieťati. Nenechajte sa ovplyvniť pseudoštúdiami, ktoré sú robené na školských deťoch.
4. Obklopte vaše dieťa textom najrôznejšieho druhu a ono sa naučí čítať. Čítajte im, čítajte pred nimi, pomáhajte im, nepostrkujte ich. Deti, ktorým je dovolené učiť sa podľa vlastného rozvrhu sa naučia čítať v rozdielnej dobe – neexistuje jediný správny čas pre všetky deti. Niektoré sa naučia čítať v troch rokoch, iné v 12tich alebo ešte neskôr. Nezáleží na tom. Deti, ktoré ešte nevedia čítať sa aj tak učia – podporujte ich učenie ich vlastnými spôsobmi. Nútenie detí do čítania, ktoré na to ešte nie sú vývojovo pripravené je pravdepodobne hlavnou príčinou dlhodobého odporu k čítaniu, v lepšom prípade, a dyslexie v tom horšom.
5. Nezáleží na tom, kedy sa niečo naučíme. Je úplne v poriadku, keď sa niekto naučí všetko o dinosauroch vo svojich 40tich rokoch, nemusí sa to učiť, keď je mu 9. Je úplne v poriadku naučiť sa delenie viacciferných čísel v 16tich rokoch, nemusíte sa to naučiť v 9tich. Učenie mnohých vecí sa časom nestane ťažšie, ale jednoduchšie.
6. Nerobte si starosti s tým, ako rýchlo alebo ako pomaly sa dieťa učí. Netestujte ich, aby ste zistili, či sú „dostatočne rýchli.“ Ak sa o ne budete starať v podporujúcom prostredí, vaše deti budú rásť a učiť sa ich vlastnou rýchlosťou a tomuto procesu môžete dôverovať. Sú ako semienka zasadené do dobrej pôdy, zalievané a hnojené. Nehrabte do zeme, aby ste videli, či korene začali rásť – narúša to prirodzený proces rastu. Dôverujte vašim deťom rovnako, ako dôverujete semienkam, že vyrastú a vyvinú sa v silnú a zdravú rastlinu.
7. Premýšľajte o tom, čo je naozaj dôležité a majte to vždy na pamäti pri interakcii s vašim dieťaťom. Aké hodnoty mu chcete odovzdať? Nemôžete „odovzdať“ niečo, čo sami nepraktizujete. Správajte sa k nim tak, ako chcete, aby sa správali k ostatným. Chcete rešpekt? Buďte zdvorilí. Chcete od nich zodpovednosť? Buďte zodpovední. Hovoríte, „bude to len minútka“ a potom sa 20 minút vybavujete s kamarátom, zatiaľ čo dieťa čaká? Je to zodpovedné? Zamerajte sa viac na vaše vlastné správanie než na ich. Veľmi sa to oplatí.
8. Nechajte deti učiť sa. Neochraňujte ich a nekontrolujte ich príliš, inak nezískajú potrebné skúsenosti. Ale nepoužívajte výhovorku „prirodzených následkov“, aby ste im dali lekciu. Namiesto toho buďte láskaví a ohľaduplní. Ak uvidíte hračku ležiacu na príjazdovej ceste, nenechávajte ju tam, aby ju niekto prešiel, zoberte ju a položte ju vedľa, pretože to je láskavá a ohľaduplná vec a pretože láskavosť a ohľaduplnosť sú veci, ktoré chcete vašim deťom odovzdať. Prirodzené následky, ktoré sa stanú, sú nevyhnutné. Ale už to nie je „prirodzené“, ak ste tomu mohli zabrániť, ale neurobili ste to.
9. Nemôžeme našim deťom všetko vyriešiť ani ich ochrániť pred všetkými zraneniami. Často to môže byť na hrane – kedy máme zasiahnuť a kedy nemáme stáť v ceste? Empatia je mocná vec a často to môže byť všetko, čo vaše dieťa potrebuje alebo chce. Buďte dostupní ponúknuť viac, ale nechajte vaše dieťa viesť. Možno že vaše dieťa chce vedenie, nápady, podporu alebo zásah. Možno, že nie. Rozptýlenie je niekedy tá najlepšia vec, akú môžete poskytnúť.
10. Buďte vnímaví k záujmom vášho dieťaťa. Nenúťte mu aktivity, o ktoré nemá záujem. Nenechajte, aby VAŠE záujmy určovali príležitosti vášho dieťaťa. Ak chce vaše dieťa domáceho maznáčika, buďte realistickí a nepožadujte sľuby, aby sa o neho vaše dieťa výhradne staralo. Majte v pláne starať sa o neho, až záujem opadne. Robte to veselo. Buďte príkladom starostlivosti o zvieratá. Buďte príkladom láskavosti a ústretovosti. Pomôžte dieťaťu s organizovaním jeho hračiek, aby bolo jednoduché sa o ne starať. Starajte sa o ne väčšinu času, ale snažte sa, aby vám vaše dieťa pomáhalo spôsobmi, ktoré sa mu pozdávajú. Ak sa správate tak, ako keď nenávidíte organizovanie a upratovanie, prečo by to vaše dieťa chcelo robiť? Vždy si otvorene užívajte výsledky starania sa o svoje veci – poukazujte na viac miesta na hranie, na jednoduchosť nájsť veci, ktoré potrebujete, ako je pekné, keď v skrini nájdete čistý riad. Užívajte si domáce práce spoločne a nerobte z toho boj.
11. Neprenášajte svoj ​​vlastný strach a nenávisť k učeniu nejakého predmetu. Ak neznášate alebo sa bojíte matematiky, nechajte si to pre seba. Správajte sa tak, ako keby to bola najlepšia vec na svete. Robte spoločne matematiku rovnako ako čítanie. Hrajte hry, urobte z toho zábavu. Ak nedokážete udržať svoju negativitu pre seba, aspoň sa snažte do toho nezasahovať.
12. Nenúťte deti premýšľať. Budú premýšľať, nemusíte ich nútiť. Nevyužívajte každú príležitosť, aby ste ich nútili sa niečo naučiť. Niečo sa naučia pri každej príležitosti, nemusíte ich nútiť. Neodpovedajte na otázku tým, že im poviete, aby si to vyhľadali alebo tým, že položíte ďalšiu otázku. Ak poznáte odpoveď, povedzte im to. Ak nie, pomôžte im to nájsť. Špekulácie nad odpoveďou môže často viesť k dobrej konverzácii. Ak vás vaše dieťa prestane považovať za pomáhajúceho, keď má nejaké otázky, prestane k vám s otázkami chodiť. Je to naozaj to, čo chcete?
13. Keď dieťaťu ponúknete možnosti, dbajte na to, aby to boli ozajstné možnosti. Ponúkajte im možnosti pokiaľ možno čo najčastejšie. Snažte sa obmedziť príkazy čo možno najviac. Často sa sami seba pýtajte, či sa naozaj jedná o príkaz alebo či môžete nájsť nejaké možnosti.

Ak si tiež myslíte, že klasická škola nie je ideálnym riešením pre naše deti a chcete vedieť viac o unschooling-u, pridajte sa do našej skupiny na Facebook alebo sa prihláste do nášho NEWSLETTER-a. Poznáme reálne riešenie vzdelávania pre 21. storočie.