Už viac ako 40 rokov sa deti v tejto škole vzdelávajú samy.

Škola Sudbury Valley bola posledných viac ako štyridsať rokov najlepšie stráženým tajomstvom amerického vzdelávania. Väčšina študentov pedagogiky o nej nikdy nepočula. Profesori pedagogiky ju ignorujú, nie však so zlým úmyslom, ale pretože ju v rámci svojich myšlienok o vzdelávaní nedokážu zaradiť ani pochopiť. Model vzdelávania tejto školy nie je variáciou štandardného vzdelávania, ani progresívnou verziou tradičnej školskej dochádzky, ani škola Montessori, Deweyho škola ani Piagetova konštruktivistická škola. Je to niečo úplne iné. Pochopenie tejto školy vyžaduje úplne odlišný spôsob myslenia, než ktorý dominuje v súčasnom vzdelávacom systéme. Musíme začať touto myšlienkou: Dospelí nekontrolujú vzdelávanie detí. Deti sa vzdelávajú samy.

Tajomstvo sa však postupne dostáva do povedomia najmä vďaka študentom a absolventom, ktorí školu Sudbury Valley priamo zažili. Momentálne vo svete fungujú minimálne dva tucty škôl na rovnakom princípe. Predpovedám, že o 50 rokov ak nie skôr, bude model školy Sudbury Valley prezentovaný v každej štandardnej pedagogickej učebnici a stane sa súčasťou mnohých systémov verejného školstva. Predpovedám, že za 50 rokov bude súčasný prístup k vzdelávaniu považovaný mnohými, ak nie všetkými pedagógmi za barbarský prežitok z minulosti. Ľudia sa budú čudovať, prečo svetu trvalo tak dlho pochopiť takú jednoduchú a evidentnú myšlienku, na ktorej stojí škola Sudbury Valley: Deti sa vzdelávajú samy; nemusíme to robiť namiesto nich.

V predchádzajúcom článku som zhrnul dôkazy o tom, že deti lovcov a zberačov sa naučia mimoriadne množstvo vedomostí prostredníctvom vlastného skúmania a samoriadených hier a vďaka tomu sa z nich stanú úspešní dospelí. Ešte predtým som spomenul, že deti sa v našej kultúre naučia to najdôležitejšie ešte predtým, ako nastúpia do školy výhradne pomocou vlastnej iniciatívy, bez usmerňovania a povzbudzovania dospelými. A teraz budem na základe skúseností zo školy Sudbury Valley tvrdiť, že sebavzdelávanie funguje v našej kultúre rovnako dobre pre deti v školskom veku a dospievajúcich ako pre predškolákov a pre lovcov a zberačov.

Počas mnohých rokov som mal príležitosť pozorovať školu Sudbury Valley, jednak ako otec študenta, ktorý ju navštevoval, jednak ako akademik, ktorý ju používal ako zdroj pre štúdium hier a samoriadeného vzdelávania. Teraz vám niečo o tejto škole poviem. Na úvod pár základných faktov. Školu založili v roku 1968 a od tej doby funguje nepretržite. Jedná sa o súkromnú dennú školu v meste Framingham v štáte Massachusetts, ktorá je určená študentom od štyroch rokov až do stredoškolského veku (19 rokov). Škola nie je v žiadnom zmysle elitárska. Prijíma študentov bez akéhokoľvek štandardného akademického hodnotenia a operuje s takmer polovičnými nákladmi na študenta ako okolité štátne školy. V súčasnej dobe má okolo 200 študentov a zamestnáva desať dospelých členov personálu. Nachádza sa vo viktoriánskom sídle a v zrekonštruovanej stodole na pozemku s veľkosťou približne 4 hektáre, ktorý sa v čase založenia školy nachádzal v prevažne poľnohospodárskej časti mesta. Teraz tie pozoruhodnejšie fakty o fungovaní tejto školy:

Škola funguje ako participatívna demokracia

Škola Sudbury Valley je predovšetkým komunitou, v ktorej deti aj dospievajúci priamo zažívajú privilégiá a zodpovednosti demokratického zriadenia. Základným správnym orgánom je Školská rada, ktorá sa skladá zo všetkých študentov a personálu. Školská rada sa schádza raz týždenne a všetky pravidlá vytvára systémom „jeden človek = jeden hlas“. Rozhoduje o školských nákupoch, zriaďuje výbory, ktoré dohliadajú na každodenný chod školy, najíma a prepúšťa členov personálu. Štvorročné deti majú vo všetkých týchto rozhodnutiach rovnaký hlas ako starší študenti alebo dospelí členovia personálu.

Nikto z personálu nemá na škole trvalý pracovný pomer. Všetci majú jednoročnú zmluvu, ktorú je potrebné obnoviť každý rok prostredníctvom tajného hlasovania. Keďže študenti počtom prevyšujú dospelých pomerom 20:1, personál, ktorý tento proces prežije a ktorý je každým rokom zvolený, musí nepochybne pozostávať z ľudí, ktorých študenti obdivujú. Sú to milí, morálni a kompetentní ľudia, ktorí významne a pozitívne pomáhajú školskému prostrediu, ktorých študenti považujú za vzor a ktorých sa snažia rôznymi spôsobmi napodobňovať.

Na dodržiavanie školských pravidiel dohliada Súdna komisia, ktorej členovia sa pravidelne menia, ale vždy zahŕňa člena personálu a študentov, ktorí reprezentujú celú vekovú štruktúru. Keď je študent alebo člen personálu obvinený z porušenia niektorého z pravidiel, obžalovaný aj žalobca sa musí dostaviť pred Súdnu komisiu, ktorá rozhodne o vine či nevine, a prípadne vynesie primeraný rozsudok. Vo všetkých týchto záležitostiach sa k členom personálu pristupuje rovnako ako ku študentom. Nikto nie je nad zákonom.

Škola nezasahuje do aktivít študentov

Študenti majú po celý deň voľnosť robiť si, čo chcú, pokiaľ neporušujú niektoré zo školských pravidiel. Pravidlá vytvorené Školskou radou majú za cieľ chrániť školu a zabezpečiť príležitosti pre študentov nasledovať svoje vlastné záujmy. Členovia školy nesmú robiť hluk na vyznačených „tichých miestach“, zneužívať školské vybavenie, ničiť školský majetok, užívať nelegálne drogy na území školy a správať sa k ostatným tak, aby sa daná osoba cítila obťažovaná. Súdna komisia sa zaoberá predovšetkým takýmito záležitosťami.

Žiadne zo školských pravidiel sa nezaoberá učením. V škole neexistujú testy. Nikto študentov nehodnotí, ani im nedáva známky.[1] Nie je tu plán výučby a ani snaha motivovať študentov k učeniu. Kurzy sa organizujú len vtedy, ak si ich študenti sami zorganizujú, a trvajú len tak dlho, kým si to študenti želajú. Mnoho študentov sa do týchto kurzov nikdy nezapojí a škola s tým nemá najmenší problém. Členovia personálu sami seba nepovažujú za učiteľov. Považujú ich skôr za dospelých členov komunity, ktorí jej poskytujú rôzne služby, čo môže zahŕňať aj trocha výučby. Výučba však väčšinou pozostáva iba z odpovedí na otázky a prezentovanie myšlienok v rámci reálnych diskusií.

Škola je bohatým prostredím pre hry a skúmanie, a teda aj pre učenie

Učenie je v Sudbury Valley z veľkej časti náhodné. Vzniká ako vedľajší účinok samoriadených hier a skúmania študentov. Škola je skutočne nádherné miesto pre hry a skúmanie. Poskytuje pre tieto aktivity dostatok priestoru a času. Poskytuje tiež vybavenie, ktoré zahŕňa počítače, plne vybavenú kuchyňu, miestnosť na obrábanie dreva, umeleckú miestnosť, vybavené ihrisko, hračky a hry najrôznejších druhov a mnoho kníh. Študenti majú prístup k rybníku, k poľu a neďalekému lesu, kde sa môžu hrať. Tí, ktorí sa zaujímajú o niečo špeciálne, čo si vyžaduje nové vybavenie, môžu presvedčiť Školskú radu, aby vybavenie kúpila alebo si môžu zarobiť peniaze sami prostredníctvom rôznych aktivít, napríklad predávaním sušienok.

Najdôležitejším zdrojom vzdelania sú pre väčšinu študentov ostatní študenti, ktorí disponujú obrovskou škálou záujmov a schopností. Študenti sú vďaka voľnému pohybu neustále vystavení aktivitám a myšlienkam ostatných, ktorí sú starší alebo mladší. Vekovo premiešané hry poskytujú mladším deťom nepretržité možnosti učiť sa od starších detí. Mnoho študentov sa napríklad naučilo čítať vďaka tomu, že hrali hry, ktoré zahŕňali písanie slov (vrátane počítačových hier) so študentmi, ktorí už čítať vedeli. Naučili sa tak čítať bez toho, aby o tom vedeli.

Väčšina učenia sa odohráva prostredníctvom konverzácií, ktoré vedú najmä dospievajúci. Diskutujú o všetkom možnom, ako medzi sebou, tak aj s členmi personálu, a vďaka týmto diskusiám sú vystavení značnému množstvu myšlienok a argumentov. Keďže nikto nie je oficiálnou autoritou, všetko, čo sa povie, sa považuje za námet na premýšľanie a nie za nejakú dogmu, ktorú sa musia študenti naučiť a napísať do testu. Konverzácia, na rozdiel od obyčajného memorovania, stimuluje intelekt. Významný ruský psychológ Lev Vygotsky kedysi tvrdil, že konverzácia je základom vyššieho myslenia a moje vlastné pozorovanie študentov v Sudbury Valley ma presvedčilo o tom, že mal pravdu.

Stovky absolventov potvrdzujú efektívnosť vzdelávania tejto inštitúcie

Môj prvý výskum školy Sudbury Valley bol výskumom absolventov. Od tej doby vykonala škola sama mnoho podobných výskumov, ktoré vydali knižne.[2] Všetky tieto výskumy naznačujú, že škola funguje ako vzdelávacia inštitúcia veľmi dobre.

Absolventi zo Sudbury Valley sa dnes uplatňujú v celom spektre kariér, ktoré si naša kultúra cení. Stali sa z nich kvalifikovaní remeselníci, podnikatelia, umelci, muzikanti, vedci, sociálni pracovníci, sestričky, doktori a iní. Tí, ktorí sa rozhodli pre vyššie vzdelanie, nemali prakticky žiadny problém sa na univerzity dostať, vrátane tých vysoko výberových, a ani na nich študovať. Väčšina ostatných dosiahla úspech aj bez vysokej školy. A čo je najdôležitejšie, bývalí študenti hovoria, že sú vo svojom živote šťastní. Takmer jednohlasne hovoria, že sú radi, že navštevovali Sudbury Valley a že sú presvedčení o tom, že ich táto škola pripravila na dospelý život oveľa lepšie, než by to dokázala tradičná škola. Do veľkej miery si aj v dospelosti zachovávajú hravý (čo znamená „sústredený“, „intenzívny“ a zároveň „radostný“) prístup k práci a k životu, ktorý si na škole vyvinuli a doladili.

Mojím záujmom v tomto blogu a v budúcich článkoch nie je presadzovať školu Sudbury Valley ako inštitúciu, ale ide mi o vytvorenie dialógu o hre, zvedavosti, ľudskej povahe a vzdelávaní. Zatiaľ som len čiastočne načrtol túto rozsiahlu tému, ale som si istý, že tieto riadky vyvolali v mnohých čitateľoch oveľa viac otázok, než ich zodpovedali.

Ak by ste sa chceli dozvedieť o škole Sudbury Valley viac, dobrým začiatkom je webová stránka školy. Vedúci školský filozof a tiež jeden zo zakladateľov sa volá Daniel Greenberg. Jeho knihy, ale aj iné knihy o škole môžete nájsť na školských stránkach. Vrelo odporúčam Greenbergovu poslednú knihu, ktorej spoluautorom je profesor a inovátor Russel Ackoff, s názvom Turning Learning Right Side Up (Obraciame vzdelávanie naruby).

---

[1] Existuje iba jedna výnimka. Študenti, ktorí si želajú získať stredoškolský diplom, musia napísať prácu, v ktorej dokazujú, že sú dobre pripravení na zodpovedný život ako dospelí. Táto práca je následne ústne obhajovaná pred komisiou, ktorá je zložená z členov personálu z rôznych škôl s rovnakým modelom vzdelávania.

[2] Moju štúdiu, ktorú sme vydali spolu s Davidom Chanoffem, nájdete tu: American Journal of Education, Volume 94, str 182–213. Novšie štúdie organizované školou publikovala Sudbury Valley School Press a môžete ich nájsť na webových stránkach školy.

---

 

Ak si tiež myslíte, že klasická škola nie je ideálnym riešením pre naše deti a chcete vedieť viac o unschooling-u, pridajte sa do našej skupiny na Facebook alebo sa prihláste do nášho NEWSLETTER-a. Poznáme reálne riešenie vzdelávania pre 21. storočie.