Už sú to roky, čo som sa podieľala na založení De Kampanie Sudbury School v meste Amersfoort podľa modelu školy Sudbury Valley a mám radosť, že v nej stále môžem byť súčasťou komunity skvelých ľudí. Zabezpečovať chod školy občas nie je jednoduché a musíme z času na čas čeliť rôznym výzvam, ale to všetko je na druhej strane veľmi obohacujúce.

Niekedy k nám prídu deti, ktorým bežná škola a školský systém veľmi ublížili. Prišli o svoje sebavedomie, svoju vnútornú motiváciu a chuť učiť sa a k tomu všetkému prišli aj o svoju dôveru k dospelým. U nás ich nechávame na pokoji. Nezasahujeme do ich denných aktivít. Snažíme sa síce nadviazať s nimi kontakt, rozprávame sa, ale bez akéhokoľvek nútenia alebo požiadaviek. Po nejako čase sa začnú otvárať, interagovať s ostatnými a odvažujú sa vyslovovať svoje myšlienky, želania a presvedčenia. Niektorým z nich to trvá roky, kým sa vyrovnajú z negatívnymi zážitkami a skúsenosťami. Aby dosiahli v živote rovnováhu, vyžaduje to ohromné množstvo dôvery aj od ich rodičov. Akonáhle však deti vedia, že môžu dôverovať ľuďom v škole, cítia sa dostatočne bezpečne na to, aby vyjadrili a prejavili svoje potreby a potom dospejú so schopnosťou robiť svoje vlastné rozhodnutia.

Niektoré si zvolia podstúpiť testy, niektoré odídu zo školy, aby nastúpili na odbornú strednú školu alebo gymnázium a niektoré sa rozhodnú nájsť si zamestnanie na niekoľko rokov alebo začať s podnikaním. Pre všetky z nich však platí jedno – ich vlastná motivácia ich nasmerovala k ceste dosiahnuť svoje vlastné ciele. Ako škola fungujeme pomerne krátko, ale prvé úspechy sú už jasne viditeľné.

Som členkou personálu v škole a vidím, že je pre mňa oveľa jednoduchšie dôverovať deťom, pretože vídam každé dieťa každý deň a všímam si, ako sa mu darí. Pre rodičov je to omnoho ťažšie. Rodičia nemajú možnosť vidieť, čo ich deti v škole robia a väčšinou im ich deti o tom vôbec nerozprávajú. Z perspektívy rodiča je ťažké nechať svoje dieťa ísť po svojom. Nepýtať sa a nevyzvedať, čo robilo počas dňa v škole a nehodnotiť jeho alebo jej aktivitu predstavuje veľkú výzvu. Dokonca aj nevyslovené očakávania, ktoré rodičia majú, môžu vyvolávať v dieťati pocit nedôvery a neslobody. To potom prispieva k tlaku, ktorý cíti od priateľov, rovesníkov, starých rodičov a ďalších vo svojom okolí. Podporná rola rodičov je nevyhnutná pre úspech dieťaťa v škole, ktorá funguje na podobných princípoch ako tá naša.

Minulý rok sme u nás mali chlapca, ktorý tu bol len jeden celý rok. Našiel si zopár priateľov, s ktorými hral jednu konkrétnu počítačovú hru online. Pri nej strávil celý rok. Na konci roka sa rozhodol pokračovať na bežnej škole, aby sa tam pripravil na záverečné skúšky. Na školu, kam chcel prestúpiť, ho prijali bez problémov, na ústnom pohovore jasne a zrozumiteľne prezentoval svoju motiváciu a svoje predstavy. Svojich rodičov tým ohromil. Videli neuveriteľný posun v jeho postoji, ktorý sa úplne zmenil za jediný rok. V posledný deň u nás v škole som mu povedala: „Dúfam, že tento rok bol pre teba prínosom.“ Na to mi povedal toto: „Na tejto škole som si počas roka mohol detailne premyslieť, čo skutočne chcem robiť.“ Len si to predstavte. Ja som ho celý rok prakticky nevidela robiť nič iné, len sedieť za počítačom. Čo my vlastne vieme ako externí pozorovatelia o tom, čo sa deje v hlave týmto mladým ľuďom? Dôvera a sloboda prinášajú občas výsledky, ktoré sú priam zázračné.

Článok pochádza z knihy Knowmad Society, ktorú najdete na tejto stranke.

Ak si tiež myslíte, že klasická škola nie je ideálnym riešením pre naše deti a chcete vedieť viac o unschooling-u, pridajte sa do našej skupiny na Facebook alebo sa prihláste do nášho NEWSLETTER-a. Poznáme reálne riešenie vzdelávania pre 21. storočie.