Sep
21

Štúdium vyžaduje slobodu - Úvod k blogu o hre, zvedavosti a vzdelávaní

Štúdium vyžaduje slobodu - Úvod k blogu o hre, zvedavosti a vzdelávaní

Viac času v škole nie je odpoveďou.

Kdekoľvek sa dnes pozrieme, všade nájdeme politikov a odborníkov, ktorí argumentujú v prospech reštriktívnejšej školskej výučby. Samozrejme nepoužívajú slovo „reštriktívny“, ale svojimi slovami v podstate myslia na to isté. Chcú viac štandardizovaných testov, viac domácich úloh, viac dohľadu, viac školských hodín denne, viac školských dní ročne a viac sankcií voči deťom, ktoré vynechajú pár dní v škole kvôli krátkej rodinnej dovolenke. Vzdelávanie predstavuje oblasť v ktorej vzájomne súhlasí väčšina politikov z hlavných politických strán na každej úrovni správy štátu. Mať viac školskej výučby, ktorá je prísnejšia je podľa nich lepšie, ako mať výučby menej alebo ju mať voľnejšiu

„Školské vyučovanie“ a „vzdelávanie“ (ktoré je v súčasnej dobe synonymom školskej výučby) sú výrazy, ktoré okolo seba majú svätožiaru. Sú a priori považované za dobré a podľa dnešnej bežnej logiky prakticky neexistujú dôkazy proti významu školskej výučby. Ak sa deti učia, ďakujeme školám. Ak sa deti príliš neučia, znamená to, že potrebujú viac školskej výučby. Ak sa ekonomike nedarí, je to dôsledkom nedostatku úsilia v školskej výučbe. Ak sa ekonomike darí, potvrdzuje to hodnotu školskej výučby a nabáda nás k tomu, aby sme jej mali ešte viac. Ak množstvo vedomostí stúpa, musíme po študentoch vyžadovať, aby študovali nové predmety. Ak súčasný svet vyžaduje kritické myslenie, potom ho musíme pridať do dlhého zoznamu vecí, ktoré vyučujeme a testujeme. Ak veríme, že ľudské bytosti majú viac „oblastí inteligencie“, potom ich musíme vymenovať a vyučovať každú túto inteligenciu zvlášť. Ak veríme v rovnosť, potom musíme veriť aj tomu, že každý študent by mal študovať podľa rovnakých osnov a písať rovnaké testy, aby sme ich mohli urobiť rovnými (a tým zabudnúť na pôvodnú myšlienku zakladateľov demokracie, že ľudia môžu byť rozdielni, a napriek tomu byť seberovní).

Čo sa stalo s myšlienkou, že deti sa učia vďaka vlastným hrám a vlastnému skúmaniu? Každá seriózna psychologická teória učenia od čias Piagetovej teórie tvrdí, že učenie je aktívny proces kontrolovaný tým, kto sa učí a motivovaný zvedavosťou. Pedagógovia síce o týchto teóriách stále hovoria, ale následne vytvárajú školy, ktoré bránia hrám, ktoré si deti organizujú sami. Stačí malé zamyslenie a každý z nás zistí, že tie najdôležitejšie životné poznatky nie sú tie, ktoré sme sa „naučili v škôlke“, ani tie, ktoré sme sa naučili neskôr v školských laviciach. Sú to tie, ktoré sme sa naučili, keď sme si dopriali luxus nasledovať svoje vlastné záujmy a svoju túžbu naplno sa ponoriť do hry. Vďaka tomu sme získali schopnosti, hodnoty, myšlienky a informácie, ktoré nám zostanú po celý život, nielen do ďalšieho testu. A možno to najdôležitejšie je, že sme tým objavili, čo nás najviac baví, a to je často prvým krokom k nájdeniu uspokojujúcej kariéry.

Kedykoľvek pridáme ďalšiu hodinu k času, ktorý musia deti stráviť v škole alebo pri domácich úlohách, a vždy, keď ich nútime k ďalšej aktivite organizovanej dospelými nad rámec školských osnov, ochudobňujeme ich o príležitosti slobodne sa hrať, skúmať, uvažovať a prežívať radosti a frustrácie spojené s určovaním seba samého. Každým ďalším obmedzením posilňujeme školský systém, čím odstrkujeme stále viac mladých ľudí, ktorí už nemôžu alebo nechcú tieto obmedzenia prijať. Obzvlášť chlapci sú stále menej ochotní prijímať obmedzenia slobody v školách, a kvôli tomu stále častejšie školu neukončia.

Učím už dlho na výberovej univerzite v USA. Študenti ku mne prichádzajú s vysokým priemerom známok zo strednej školy. O predmetoch, ktoré študovali, však veľa nevedia. Získali dobré známky tým, že sú bystrí a motivovaní dostať sa do popredia štandardnými postupmi. Prišli na to, čo je potrebné urobiť, aby získali dobré známky, a aj to zrealizovali. Prišli na to, ako napísať testy dobre bez toho, aby o danom predmete veľa vedeli. Naučili sa, ako udržať v hlave informácie len do najbližšieho testu a v takej forme, v ktorej si ich vyučujúci praje.

Nemám problém s tým, že študenti prichádzajú na moje kurzy bez dostatočných znalostí. Je jednoduché si informácie vyhľadať a doplniť. Ak študenti zistia, že potrebujú poznať detaily k téme, o ktorej prednášam alebo o ktorej čítajú, môžu sa na to opýtať alebo si to nájsť sami. Len mi je veľmi ľúto, že premrhali toľko času v škole, pričom by na tom mohli byť oveľa lepšie, keby sa venovali hrám a nasledovali svoje vlastné záujmy. Študenti, ktorí objavili svoje záujmy, a ktorí ich mohli rozvíjať počas štúdia na vysokej škole, sú vzácni a je na nich radostný pohľad; svoj prvý rok na vysokej škole na rozdiel od iných nepovažujú len za ďalší, v poradí už 13. ročník v škole.

Poznám tiež mnohých dospievajúcich, ktorí sú v súčasnej dobe stredoškolákmi. Niektorí patria medzi „dobrých študentov“ a niektorí nie. Vypozoroval som však to, že obe skupiny sú voči škole rovnako cynické. „Dobrí študenti“ možno svoj cynizmus nevnímajú alebo ho ako taký neidentifikujú, ale očividne je tam. Prejavuje sa každou skratkou alebo podvodom, vďaka ktorému získavajú dobré známky. Prejavuje sa tiež vtedy, keď žiadajú o pomoc a hovoria: „Ale ja tomu nepotrebujem rozumieť; stačí mi len správna odpoveď.“

Život detí a ich vzdelávanie môžeme jednoducho vylepšiť a zároveň podstatne znížiť náklady, ktoré míňame na súčasné školy. Je k tomu potrebné vybudovať také prostredia, v ktorých by sa deti mohli bezpečne hrať, voľne komunikovať s rôznymi ďalšími deťmi a dospelými a nasledovať svoje vlastné záujmy. Viem to, pretože som to videl na vlastné oči. V nasledujúcich článkoch vám o svojich pozorovaniach niečo poviem.

Začal som písať blog Sloboda učenia, pretože som vážne znepokojený stavom vzdelávania a miznúcimi príležitosťami pre deti sa hrať a skúmať. Som profesorom evolučnej a vývojovej psychológie a špecializujem sa na prirodzené spôsoby učenia u detí a dospelých. V tomto úvode som vám predstavil svoj názor. V ďalších dieloch mám v úmysle podporiť tento názor článkami, ktoré sa budú zaoberať nasledujúcimi otázkami:

  • Prečo sú ľudské bytosti zo všetkých živočíchov najhravejšie?
  • Čo to znamená, keď sa povie, že hravá myseľ je mysľou pripravenou pre učenie?
  • Je hra protikladom práce? (V akom zmysle áno a v akom nie?)
  • Aký je evolučný zmysel zvedavosti?
  • Čo sa deje so zvedavosťou, keď deti rastú?
  • Čo to znamená, keď deti a dospievajúci povedia, že sa nudia?
  • Aký je význam voľného vekového miešania detí z hľadiska detského učenia?
  • Potrebujú deti štruktúru? (Samozrejme, že potrebujú, ale akú?)
  • Za akých podmienok sa mladí ľudia prirodzene vzdelávajú, bez donútenia alebo prehovárania?
  • Čo by malo znamenať, keď sa povie, že je niekto „vzdelaný“?
  • Aká je správna úloha dospelých pri vzdelávaní detí?
  • Aké riziká sú spojené so snahou ochrániť deti pred nebezpečenstvo,?
  • Prečo pociťujeme potrebu kontrolovať vzdelávanie detí?
  • Prečo školy vyzerajú, tak ako vyzerajú? (Odpoveď nám poskytnú vlastné dejiny.)
  • Prečo liberálne reformy vzdelávania väčšinou zlyhávajú?
  • Aký typ disciplíny je potrebný pre prácu a kariéru a ako sa táto disciplína získava?
  • Aký je zmysel slobody a prečo o ňu usilujeme?

Zostaňte prosím na príjme a zapojte sa do diskusie. Dúfam, že vás presvedčím o tom, že to, o čom hovorím, nie je len obyčajným idealizmom. Budeme totiž hovoriť o skutočných ľuďoch, o reálnych školách a o výsledkoch systematického empirického výskumu.


 

Ak si tiež myslíte, že klasická škola nie je ideálnym riešením pre naše deti a chcete vedieť viac o unschooling-u, pridajte sa do našej skupiny na Facebook alebo sa prihláste do nášho NEWSLETTER-a. Poznáme reálne riešenie vzdelávania pre 21. storočie.

 

Peter Gray

Peter Gray

Peter Gray

Peter Gray je výskumným profesorom psychológie na Bostonskej univerzite. Vykonal a publikoval výskum komparatívnej, evolučnej, vývojovej a vzdelávacej psychológie; publikoval články o inovatívnych vzdelávacích metódach a alternatívnych prístupoch k vzdelávaniu, a je autorom knihy Psychológia (Worth Publishers), vysokoškolskej učebnice k úvodu do psychológie, ktorá je teraz už v 6. vydaní. Vyštudoval Columbia University a získal doktorát v biologických vedách na Rockefellerovej univerzite. Jeho súčasný výskum a písanie sa primárne zameriava na prirodzené spôsoby detského vzdelávania a na celoživotný význam hry. Jeho vlastné hry zahŕňajú nielen výskum a písanie, ale aj cyklistiku, jazdu na kajaku, lyžovanie a pestovanie zeleniny.

Celý blog pána Petera Graya nájdete tu.

You can read more of Peter Gray´s articles in his blog Freedom To Learn.