Jan
31

Skryté lekcie školy I.: Prispôsobenie sa a poddajnosť

Skryté lekcie školy I.: Prispôsobenie sa a poddajnosť

Otázka na kritické myslenie: Predpokladajme, že malá skupina ľudí chce ovládať veľkú skupinu ľudí. Ako nebezpečné by bolo pre malú skupinu, keby nemala patričné ​​nástroje na ovládanie myslenia ľudí vo veľkej skupine?

Na konci poslednej epizódy som položil otázku, prečo je toľko ľudí ochotných prijať alebo vložiť svoju vieru do toľkých ponižujúcich a ochromujúcich myšlienok vytváraných spôsob, akým by mala byť spoločnosť riadená. Tieto idey som nazval autoritatívne absurdity. Je to myšlienka, že nevlastníte sami seba a že je v poriadku, keď si niekto iný nárokuje vlastníctvo vás a vášho majetku. Tiež ma zaujímalo, prečo toľko ľudí ignoruje filozofiu slobody alebo o nej ani nevie. A možno najviac mätúci je fakt, že keď týmto ľuďom o filozofii slobody poviete, naštvú sa a zaútočia na vás a začnú ospravedlňovať autoritatívne absurdity. Povedia niečo typu: „Brett, nechápeš ako sú ľudia hlúpi. Potrebujeme súčasný systém, pretože ľudia sú idioti.“ Na čo odpoviem: „Dospelí sú hlúpi?“ A oni odpovedia: „Áno, títo ľudia sú všade. Je ich väčšina.“ Potom sa spýtam: „Aha, tak k čomu je potom to dvanásťročné štátne vzdelávanie, keď ľudia, ktorí ním prejdú sú stále hlúpi?“

V dnešnej epizóde začneme hľadať odpovede na tieto otázky tým, že odhalíme skryté lekcie v osnovách štátneho vzdelávania. Poslednú dobu som často doučoval študentov k testu SAT (jeden z najvýznamnejších štandardizovaných testov používaný pre prijímanie študentov na vysoké školy v USA, pozn. prekl.), čo je bohužiaľ hlavnou činnosťou akejkoľvek doučovacej firmy, hoci si myslím, že v tomto teste sú príležitosti pre študentov k zlepšeniu kritického myslenia, ktoré by sa inak v škole nenaučili. So skupinami študentov som viedol diskusie o procese štátnej školskej dochádzky a zhodli sme sa, že škola je niečo ako montážna linka, kde vás minie ohromné ​​množstvo informácií a kde ste neoddeliteľnou súčasťou stroja a musíte sa pohybovať určitou rýchlosťou, a kde nie je čas venovať sa sami sebe ako jedincovi. Čo sa týka množstva informácií, ktoré sú na vás vrhnuté a očakávať, že si ich zapamätáte, tak je to podobné, ako keby ste sa snažili piť z požiarnej hadice; ale radšej nemiešajme metafory a zostaňme pri tej s továrňou. V štátnom vzdelávaní sú napriek tomu lekcie, ktoré nám sú užitočné po celý ďalší život. Medzi nimi sú základy čítania, písania a trocha matematiky (sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie, možno zlomky a percentá). Tieto zručnosti boli nevyhnutné pre prácu v továrňach v 19. storočí. Oveľa viac si toho ale nezachovajú. Iste, sú tu ďalšie vedomosti mimo osnovy, ako napr. pravidlá vybíjanej. Avšak väčšinu lekcií, ktoré si odnesieme zo školy a ktoré si väčšina z nás uchováva po celý život sú tie, o ktorých si ani neuvedomujeme, že sme sa ich naučili. A práve na tieto skryté lekcie by som sa chcel v nadchádzajúcich epizódach zamerať.

Som konšpiračný teoretik? Som šialenec alebo príliš paranoidný, pretože naznačujem, že systém štátneho vzdelávania v Amerike môže mať určitý iný motív, ako poskytovanie naozajstného vzdelávania americkej verejnosti? A naozaj by som zašiel príliš ďaleko, keby som naznačil, že skutočnými motívmi štátneho vzdelávania od jeho počiatku až po súčasnosť, sú tri hlavné ciele? Prvý spočíva vo vytvorení reflexnej poslušnosti a ustálených reakcií v mladých ľuďoch namiesto kreatívneho a zvedavého myslenia. Účelom druhého je, aby sa deti prispôsobili do ľahko ovládateľných a predvídateľných skupín. A tretí, aby sa deti vzdali svojej individuality v prospech väčšej skupiny, ktorej sú údajne súčasťou. Ak by ste odpovedali: „Áno, Brett, si paranoidný konšpiračný teoretik, pretože zastávaš tieto názory.“ Nasledujúca otázka by mohla znieť takto: „Ako je možné, že tieto tri ciele skutočného motívu štátneho vzdelávania presne popisujú spoločnosť, v ktorej dnes žijeme?“ Viem, že väčšina ľudí nie je veľkým fanúšikom histórie a vlastne ani učenia všeobecne – vďaka štátnemu vzdelávaniu. Teraz by som zhrnul históriu v 10 až 15 sekundách. Ľudská história je pokračujúci príbeh, ktorý sa odohráva v slučkách stále dokola. Príbeh o tom, ako veľmi malá skupina ľudí ovláda oveľa väčšiu skupinu pomocou strachu či násilia, čoho je dosiahnuté udržiavaním veľkej skupiny v ignorantstve a v beznádejnej závislosti na údajnom vodcovstve spomínanej malej skupiny. A ak si myslíte, že tieto pravidlá sa vás v 21. storočí v Amerike netýkajú, je mi ľúto, ale boli ste oklamaní. Všetky sociálne, kultúrne, politické a ekonomické problémy v Amerike majú rovnakého menovateľa a tým je nedostatok skutočného vzdelávania. Je to zvláštne, pretože po dvanástich rokoch štátneho vzdelávania by sme mali byť všetci naozaj vzdelaní. Ak niečo robíte 180 dní v roku po viac ako desať rokov, mali by ste v tom byť úžasní.

Predtým ako pôjdeme ďalej, je potrebné si ujasniť niektoré pojmy. Ľudia často nevidia rozdiel medzi štátnou školou a vzdelávaním, čo je prvý nedostatok. Vzdelávanie je totiž celoživotná snaha o osobný rast, rozvoj a o integráciu nových vedomostí. Štátna škola nepredstavuje vzdelávanie. Štátna škola je skôr niečo ako spracovateľská továreň, kde sú z kreatívnych a jedinečných detí nakoniec vytváraní poslušní daňoví poplatníci, občania alebo vojaci. Štátna škola je proces vytvorený s cieľom premeny detí v nasledovníkov, ktorí sa zaradia do ovládateľných a predvídateľných skupín, a ktorí sa vzdajú vlastníctva seba samého na úkor cudzincov, ktorým na nich nezáleží. Toto nie je konšpirácia. Jedná sa o základný kurz riadenia verejnosti. Pripomína mi to jeden film, ktorý som videl asi 46krát. „Matrix je počítačovo generovaný svet vytvorený za účelom udržať nás pod kontrolou a premeniť ľudské bytosti v batérie. Neo, si otrokom. Ako všetci ostatní si sa narodil v okovách, do väzenia, ktoré nemožno cítiť ani sa ho dotknúť.“ „Väzenie pre tvoju myseľ“, hovorí Morfeus. Možno si hovoríte, aký som nerd , keď som v minulých epizódach prirovnával našu spoločnosť k Hviezdnym vojnám a teraz k Matrixu. No, nie som prvý a určite ani posledný, kto použije Matrix ako metaforu pre dianie v našom svete. Ľudia sa snažili použiť túto metaforu rôznymi spôsobmi, ale tento, myslím, je najdôležitejší. Vycvičujú nás, aby sme boli pasívne a reflexívne poslušní systému autority. Akonáhle je tento výcvik dokončený a udržiavaný po generácie, rôzne predtým nepredstaviteľné veci sa pre tento systém autority stanú možnými. Kým existuje celospoločenská reflexívna poslušnosť, neexistuje hranica jej moci. Ľudia, ktorí sa môžu skryť za legitimitu systému, môžu robiť čo sa im zapáči. A ostatní ľudia ju ospravedlňujú a čo je najdôležitejšie, poslušne ju nasledujú. My samozrejme neležíme v bazéne želatíny s káblami vychádzajúcimi z celého tela, ako tomu bolo v Matrixe. Naše zmysly nám neklamú, vnímame svet taký, aký je. Síce existujú infračervené a ultrafialové lúče, ktoré nevidíme a frekvencie zvuku, ktoré nepočujeme, ale rozhodne vieme, že existujú. Náš Matrix je psychologický a emocionálny, pretože aj keď naše zmyslové vnímanie je presné, tak spracovanie týchto vnemov je emocionálny a psychologický proces. A kvôli tomu, čo sa s nami deje počas dvanástich rokov vo vnútri štátneho vzdelávania, iní ľudia tento proces riadia pre príliš mnoho z nás. Inými slovami, našich päť zmyslov, naše zmyslové vnímanie, nám sprostredkováva realitu. Čo sa stane potom a čo robíme s touto realitou, závisí na našej schopnosti myslenia a logiky. Zdá sa, že cieľom štátneho vzdelávania je narušenie tohto logického procesu a namiesto neho vloženie akejsi predprogramovanej predstavy reality tak, aby sa prijímané informácie preorganizovali do nejakej inej myšlienky, ktorá je len akousi pohodlnou verziou vytvorená za účelom pomáhať nám v ospravedlňovaní a tolerovaní ľudí, ktorí nad nami majú moc a ktorí ovládajú náš život. Tento proces nebol ničím novým so vznikom štátneho vzdelávania v Amerike. Americký systém štátneho vzdelávania bol prevzatý z Pruska, o čom som už hovoril v minulých epizódach. Prusko, predchodca Nemecka a Tretej ríše – dnes už vieme, ako to u nich dopadlo. Ale táto myšlienka je tisíce rokov stará . Pred osvietenstvom existovali ľudia, ktorí infikovali myseľ ľudských bytostí myšlienkami o slepom nasledovaní autorít. Boli z cirkví, duchovní, ktorí ospravedlňovali správanie kráľov a cisárov tvrdením, že konajú z vôle Božej. Po osvietenstve boli títo duchovní len nahradení intelektuálmi, psychológmi a pedagógmi, aby dosiahli rovnaký cieľ. Takže aj keď sú politickí vodcovia tými, ktorí z tohto procesu verejnej indoktrinácie profitujú, nie sú to jeho tvorcovia.

Dnes, keďže ide iba o úvod, by myslím bolo dobré identifikovať niektoré z týchto elitárskych intelektuálov a centrálnych plánovačov, ktorí boli zodpovední za vznik a rast amerického systému štátneho vzdelávania. Tu by som chcel prečítať úryvok z eseje od Johna Taylora Gatta nazvaný Ako verejné vzdelávanie mrzačí naše deti a prečo, kde popisuje niektoré z týchto vplyvov intelektuálov na systém, o ktorom som hovoril. Jeden z týchto intelektuálov je Alexander Inglis, ktorý napísal v roku 1918 knihu nazvanú Princípy sekundárneho vzdelávania. A práve o tom píše Gatto nasledovne:

"Inglis, po ktorom je pomenovaná prednáška o vzdelávaní na Harvarde, celkom jasne tvrdí, že povinná školská výučba na tomto kontinente mala rovnaký účel ako v Prusku v 20. rokoch 19. storočia: piata kolóna pre buržoázne demokratické hnutie, ktoré hrozilo tým, že umožní roľníkom a proletárom prihovárať sa u vyjednávacieho stola. Moderné, industrializované, povinné školstvo malo urobiť akýsi chirurgický rez do potenciálneho zjednotenia týchto nižších sociálnych vrstiev. Rozdeľte deti podľa predmetu, veku, neustáleho testovania a podľa mnohých ďalších nepatrných prostriedkov a bude nepravdepodobné, že by sa táto nevzdelaná masa ľudí oddelená v detstve, niekedy znovu zjednotila v nebezpečný celok.

Inglis rozdeľuje účel – pravý účel – modernej školskej výučby do šiestich základných funkcií, z ktorých každá stačí na to, aby sa skrútili vlasy tým dostatočne nevinným, ktorí uverili trom tradičným cieľom uvedeným vyššie.

  1. Funkcia prispôsobenia a adaptácie. Školy majú zriadiť fixné zvyky reakcie voči autoritám, čo samozrejme absolútne znemožňuje kritický úsudok. Tiež to prakticky ničí myšlienku vyučovania užitočných a zaujímavých vecí, pretože nemôžete preveriť reflexívne poslušnosť, kým neviete, či môžete donútiť deti naučiť sa a robiť hlúpe a nudné veci.
  2. Integračná funkcia. Tá by mohla byť nazvaná „funkcia konformity“, pretože jej zámer je vytvorenie čo najviac navzájom si podobných detí. Ľudia, ktorí sa prispôsobia sú predvídateľní, čo je veľmi užitočné pre tých, ktorí chcú ovládať a manipulovať s veľkou pracovnou silou.
  3. Diagnostická a riadiaca funkcia. Škola by mala určiť patričnú spoločenskú úlohu každého študenta, čoho je dosahované pomocou zaznamenávania dôkazov matematicky a neformálne do kumulatívnej evidencie."

To by zatiaľ stačilo, neskôr by som chcel túto esej prečítať celú. Ale o prispôsobenie sa a poddajnosti tu teraz hovoríme. Možno si hovoríte: "Ale Brett, toto len jeden chlapík povedal o inom chlapíkovi. A možno je Gatto len nejaký naštvaný babrák. Chcel by som počuť, čo Inglis naozaj napísal v tejto knihe. "Mám dobré správy, pretože túto knihu práve držím pred sebou, takže vám prečítam jeden úryvok. A naozaj bude stačiť akýkoľvek úryvok, pretože keď čítam čokoľvek, čo Inglis v tejto knihe napísal, tak spôsob, akým hovorí o ľuďoch znie, ako keby bol správcom zoo:

"Ďalej musí byť uznané, že minimálna úroveň všeobecnej inteligencie potrebnej v každej spoločnosti musí závisieť na množstve privilégií udelených jednotlivcami a na množstve zodpovednosti do neho vloženej. Spoločnosť, v ktorej je pre väčšinu jednotlivcov veľkou nevyhnutnosťou podriadenie sa uvaleným požiadavkám, vyžaduje oveľa nižšiu úroveň inteligencie ako spoločnosť, kde sa jednotlivec musí nielen podriadiť spoločenským požiadavkám, ale tiež musí čiastočne rozhodovať o tom, aké tieto požiadavky budú. "Jeho elitárstvo nepozná medze. V ďalších kapitolách popisuje niektoré z funkcií, ktoré spomínal Gatto.

Teraz si možno hovoríte: „Dobre, Gatto mal pravdu o Inglis, ale nie je možné, že Inglis bol len izolovaný blázon? "Samozrejme, Inglis nehovorí za celú komunitu intelektuálov a elitárskych centrálnych plánovačov, ktorí v ​​Amerike vytvorili štátny systém vzdelávania. Venujme teraz chvíľu tomu, aby sme si vypočuli, čo hovorili ostatní. Horace Mann, ktorý je v Amerike považovaný za otca štátneho vzdelávania a ktorý priniesol tento systém z Pruska: "Nemusíte hovoriť celú pravdu… iba tým, ktorí majú právo vedieť všetko.“ Horace, to nedáva zmysel. Skúsme ďalší jeho výrok: „Vyučovanie je len z desatiny tak efektívne ako výcvik. "Všetci viete, čo je to výcvik, teda vec, ktorú ste robili so svojím psom. V roku 1888 vydala senátna komisia o vzdelávaní, keď sa vyjadrovala k nedávnym civilným nepokojom, nasledovné vyhlásenie: "Veríme, že vzdelávanie je jednou z hlavných príčin nespokojnosti posledných rokov, ktorá sa prejavuje vo vnútri pracovnej triedy.“ Inými slovami, ak sa ľudia dozvedia viac o štáte, budú na neho viac naštvaní, a s tým sa muselo niečo urobiť. V dizertačnej práci z roku 1905 na pedagogickej fakulte Columbijskej univerzity Ellwood Cubberley, budúci dekan vzdelávania na Stanfordskej univerzite a vplyvný pedagogický intelektuál napísal, že školy by mali byť továrňami, „v ktorých je surový materiál, deti, utváraný a formovaný do hotového produktu, vyrábaný ako klince, kde výrobné špecifikácie spíšu štát a priemysel. "Rockefellerova rada o vzdelávaní v roku 1906: "v našich snoch sa ľudia sami vzdajú do úplnej poslušnosti našej otvárajúcej náruče.“ Rovnaká rada tiež v roku 1906: „Nemali by sme sa snažiť robiť z týchto ľudí, ani z ich detí, filozofov alebo učencov a vedcov. Rovnako tak by sme z nich nemali vytvárať autorov, pedagógov a básnikov. Nemali by sme hľadať embryá veľkých umelcov, maliarov, hudobníkov, ani doktorov, právnikov, kňazov, politikov, štátnikov, ktorých máme dostatok. Naša úloha je veľmi jednoduchá: zorganizujeme deti a naučíme ich robiť dokonale veci, ktoré ich rodičia robia nedokonale.“ Veci, o ktorých hovorí sú úkony v továrňach. William Torrey Harris, americký vládny komisár pre vzdelávanie v rokoch 1889 – 1906: „99 študentov zo 100 sú roboti, ktorí opatrne chodia po predpísaných cestách a opatrne nasledujú predpísané zvyky. Nejedná sa o náhodu, je to výsledok hromadného vzdelávania, ktoré je vedecky definované ako začlenenie či potlačenie jedinca. "Harris znovu vo svojej knihe Filozofia vzdelávania z roku 1906: "Hlavný účel školy si môžeme lepšie uvedomiť v tmavých miestach bez vzduchu, je to zvládnutie fyzickej časti samej seba, povznesenie sa nad krásu prírody. Škola by mala vytvárať schopnosť a silu vzdialiť sa od externého sveta. "Woodrow Wilson, keď bol ešte prezidentom Prinstonskej univerzity v roku 1909, štyri roky pred tým, ako sa stal prezidentom Spojených štátov a začal svoju cestu stať sa najhorším človekom, ktorého svet kedy zažil, povedal Newyorskej Asociácii školských učiteľov nasledovné: "chceme jednu triedu ľudí s liberálnym vzdelaním a chceme ďalšiu triedu ľudí, oveľa väčšiu triedu, ktorá sa zriekne privilégia liberálneho vzdelania a ktorá bude vykonávať osobitné náročné manuálne činnosti. "William Godwin vo vyšetrovaní ohľadom politickej spravodlivosti v roku 1793; ideme teda ešte ďalej do histórie, pred Horace Manna: "Štát nezlyhá pri využití vzdelávania pre upevnenie svojej vlády a pre zachovanie svojich inštitúcií.“ Benjamin Rush, jeden z otcov zakladateľov a signatár ústavy: „Naučme našich ľudí, že nepatria sami sebe, ale že sú verejným majetkom. Naučme ich milovať svoje rodiny a zároveň, že svoju rodinu musia zavrhnúť či dokonca na ňu zabudnúť, ak to bude vyžadovať blahobyt ich krajiny.“ Nech už to znamená čokoľvek. John Dewey, jeden zo známych a vplyvných amerických pedagógov z prelomu dvadsiateho storočia: „Každý učiteľ by si mal uvedomiť, že je verejným služobníkom vyčleneným pre udržiavanie správneho spoločenského poriadku a zabezpečovanie spoločenského rastu. "Dewey znova: "Nemôžete urobiť socialistov z individualistov. Deti, ktoré dokážu rozmýšľať sami za seba, narušujú harmóniu prichádzajúcej kolektívnej spoločnosti, kde je každý na niekom závislý.“ Archibald D. Murphey, zakladateľ štátnych škôl v Severnej Karolíne: „V týchto školách by mali byť vštepované zásady morálky a náboženstva a mali by byť formované zvyky podriadenia sa a poslušnosti, lebo ich rodičia to nedokážu, zatiaľ čo štát v jeho vrelej láske a starostlivosti pre ich blahobyt musí prevziať nad týmito deťmi kontrolu a umiestniť ich do škôl, kde môže byť ich myseľ osvietená a ich srdcia privedené k cnosti.“ A nakoniec úryvok z článku zo stránky Projektu o renovácii vo vzdelávaní, nazvaný Crossing Education's Rubicon with Horace Mann. „Rovnaké názory mala skupina prominentných obchodníkov z Essexu, v Massachusetts: "Ľudia musia byť naučení dôvere a úcte k svojim vládcom,“ povedal Steve Higginson. Johnathon Jackson chcel „návyky podriadenosti“ voči vláde elít, v ktorej by mala byť zverená všetka politická moc. Spoločnosť chápal ako „rodinu“, kde má „otec“ pevne vládnuť a kde sa každý občan „naučí svojmu riadnemu miestu, ktoré nebude chcieť opustiť.“ Zakončím to jedným z asi najvýrečnejších citátov o štátnom systéme vzdelávania, aký som kedy počul. Je od Horace Manna: „Väzenia sú doplnkom školy, čím menej máte škôl, tým viac musíte mať väzníc.“ Horace, a v čom je medzi nimi rozdiel?

Asi najsmutnejšia časť Platónovej alegórie o jaskyni, príbehu o ľuďoch, ktorí akceptujú ilúzie ako všetku svoju realitu, spočíva v tom, že keď sa jeden z väzňov dostane z jaskyne a uvidí svet v jeho skutočnej podobe, tak sa po svojom návrate stretáva nielen so skepsou, ale aj opovrhnutím a hnevom za to, že prináša toto poznanie späť do jaskyne. Realita pre ľudí vo vnútri jaskyne je tou jedinou realitou, ktorú kedy poznali, a strach a nepríjemné pocity spojené s pripustením si, že celý ich život bol ilúzia, je pre väčšinu z nich neznesiteľný. Štátne vzdelávanie dosahuje takú efektívnosť, pretože sa nás zmocní v útlom veku. Naučí nás prispôsobeniu, poddajnosti, slepej lojalite a poslušnosti. Predstavuje odovzdanie našich myslí, ktoré nakoniec vedie k presunu vlastníctva nad sebou samými do rúk cudzincov.

 

Ak si tiež myslíte, že klasická škola nie je ideálnym riešením pre naše deti a chcete vedieť viac o unschooling-u, pridajte sa do našej skupiny na Facebook alebo sa prihláste do nášho NEWSLETTER-a. Poznáme reálne riešenie vzdelávania pre 21. storočie.

 

Brett Veinotte