Brett Veinotte pracoval v súkromnom vzdelávaní posledných 10 rokov v najrôznejších aktivitách. Ako zakladateľ podcastu School Sucks každý týždeň hovorí o svojich objavoch o americkom školskom systéme k tisícom poslucháčom. Teraz je tiež viceprezidentom spoločnosti zaoberajúce sa doučovacím a vzdelávacím poradenstvom v New Hampshire.

Povedzte nám niečo o podcaste School Sucks. Ako to začalo? Čo robíte v súčasnej dobe?

Podcast School Sucks začal v roku 2009, a malo to byť jasné, komické a popkultúrne priateľské skúmanie niečoho, čo väčšinu ľudí nezaujíma. Bohužiaľ je to niečo, čo sa nás výrazne dotýka, spôsoby ktoré si väčšina ľudí ani neuvedomuje.

Náš cieľ je získať späť od štátu slovo „vzdelávanie“. Dnes je toto slovo eufemizmom pre nútenú indoktrináciu financovanú pod hrozbou násilia na vlastníkoch pozemkov [1], vytvorenú pre potreby vládnucich elít. Čo vzdelávanie naozaj znamená: je to celoživotný proces sebariadeného, vnútorne motivovaného a zmysluplného získavania vedomostí. Štátna škola a vzdelávanie sú skôr antonymá ako synonymá.

Desať rokov ste pracoval v oblasti vzdelávania. Povedzte nám o tom niečo.

Bol som na ceste stať sa certifikovaným učiteľom na štátnej škole v Massachusetts. Napriek mojim pôvodným kariérnym cieľom som sa nakoniec vyhol učeniu na štátnej škole. Avšak bol som školený spolu s učiteľmi zo štátnych škôl. Moja študentská skúsenosť bola na štátnej strednej škole a dokonca aj na súkromnej škole som spoznal záťaž „štátnych štandardov“. Keď som opustil súkromnú školu, zistil som, že ma systém prenasleduje aj do súkromného doučovania (známky, tlaky rovesníkov, apatia študentov, atď).

V roku 2005 som začal skúmať tzv. „zlyhanie“ štátneho školského systému, ako a prečo „zlyháva“, a následné ďalekosiahle dôsledky. Akonáhle som pochopil históriu a zámery štátneho školstva, uvedomil som si, že je to zlyhanie len pre tých, ktorí si myslia, že jeho účelom je osvietenie. Keď ale pochopíme, že medzi týmito zámermi bolo formovanie, hendikepujúca indoktrinácia a kontrola, musíme uznať jeho úspech.

Potom som už nielen nechcel byť súčasťou problému, ale tiež som chcel nájsť nejaký spôsob zhodnotenia a rokovania, ktorý by sa dramaticky odkláňal od predchádzajúcich debát ohľadom reforiem vzdelávania. Tieto túžby, po niekoľkých nezdaroch, nakoniec vyústili v moju firmu, zaoberajúca sa doučovaním a poradenstvom, a v podcaste School Sucks.

Kedy ste si uvedomil, že vzdelávanie nerobí to, čo by malo?

To je zaujímavá otázka, pretože to, čo som si nakoniec uvedomil, bolo to, že štátne školstvo robí presne to, čo má. Myslím, že mnoho libertariánov dosiahne bod, pravdepodobne zo začiatku ich vývoja, kedy si položí nejakú variáciu tejto otázky: „Je naša spoločnosť riadená tými najhlúpejšími a najviac krátkozrakými ľuďmi na zemi? Alebo existuje nejaká iná agenda, o ktorej nám nehovoria?“

Do tejto chvíle sa ľudská história opakuje v slučke. Je to pokračujúci príbeh o tom, ako malá skupinka ľudí ovláda veľkú skupinu ľudí, pomocou strachu alebo násilia, čoho je dosahované udržiavaním väčšiny ľudí z veľkej skupiny relatívne ignorantskými a beznádejne závislými na údajnom vodcovstve menšej skupinky. Je to hra na dravca a obete, a štátne školstvo je len jedným z novších nástrojov dravcov. A ak si ľudia v Amerike v 21. storočí myslia, že ich sa to netýka, sú jednoducho poslednými hlupákmi v tomto cykle.

Kedy štátne školy vznikali – v Nemecku?

Aj keď existujú ojedinelé príklady povinného školstva, ktoré siahajú až do antického Grécka, pruské kráľovstvo je pravdepodobne tým najpodstatnejším krokom. Avšak aj systém v Prusku bol len novou metódou zachovávajúcich sa praktík, ktoré existovali tisíce rokov; teda veda o tom, ako premeniť ľudské bytosti do kontrolovateľných a predvídateľných zdrojov. V Prusku boli ciele vojenské; vládcovia a elity chceli spoľahlivú bojovú silu s vojakmi, ktorí by sa nezaoberali menej efektívnymi otravnými zvykmi ako je premýšľanie alebo snaha o sebazachovávanie.

Ako sa hrozný pruský systém rozšíril po celom svete?

Pruský systém bol dovezený do Spojených štátov v polovici 19. storočia politikom z Massachusetts menom Horace Mann, ktorý oslavoval tento systém pre jeho efektivitu a prísnu štátnu reguláciu, ale bol donútený uznať jeho nekalý charakter. Napodiv jednoducho tieto obavy nebral do úvahy tvrdením, že táto štruktúra by mohla byť v Spojených štátoch použitá k dobru („k zachovaniu inštitúcií republiky“).

Z Massachusetts sa rýchlo rozšíril po celej krajine. Ako jednoduché a všeobecné pravidlo: ak jedna vláda pozoruje, ako iná zavedie šikovný a sotva viditeľný nový spôsob, ako ovládať svojich občanov, pozorovateľ to skoro napodobní.

**Aký je váš cieľ s podcastom do budúcnosti? **

Jednoducho povedané: expanzia a odhaľovanie. Posledných niekoľko mesiacov som veľa pracoval na Youtube, kde si myslím, že je obrovská skupina mladých ľudí pripravených prijať naše myšlienky. Do každého podcastu a videa sa snažím zahrnúť myšlienku o tom, aké šialené a filozoficky skorumpované štátne školstvo naozaj je. Takže nech človek začne kdekoľvek, získa určité predstavenie tejto myšlienky. Dúfam, že toto uvedomenie pomôže rebelom a študentom s poruchou učenia uvedomiť si, že chybný je systém. Nie oni.

Akými dôležitými témami sa budete ďalej zaoberať?

Jedným z cieľov už od začiatku bolo podporovanie kritického myslenia. Chcem, aby mali mladí ľudia nástroje pre odhalenie a odrazenie štátnej a korporátnej propagandy. A tieto nástroje v škole nezískajú.

Nedávno sme začali sériu o logických klamoch, kde sa kriticky pozeráme na intelektuálne urážajúce triky ako je Mitt Romney alebo virálne video KONY 2012. Chcem pomôcť mladým ľuďom vytvoriť si svoju intelektuálnu sebaobranu, aby mohli identifikovať a odhaliť nebezpečné podvody. Medzi školami, mainstreamovými médiami a politikou nie je nikdy nedostatok nových nebezpečných podvodov, ktoré je potrebné odhaliť.

Ako by sa mali cítiť ľudia, ktorí v súčasnom systéme pracujú?

Záleží na tom, koľko toho už objavili. Pamätám si, ako som sa cítil v rôznych etapách mojej kariéry, dokonca aj v súkromnej škole. Z mojej skúsenosti je to postupný proces, ktorý začína odmietaním a odôvodňovaním. Moja jediná rada pre týchto ľudí je to, aby boli úprimní sami so sebou. Ale mali by byť aj realistickí ohľadom toho, čo môžu urobiť.

Čo by mali urobiť?

Ľudia mi hovorili: „ak chceš zmeniť systém, musíš pracovať zvnútra“. Čo je najhoršia rada na svete. Ľudia, ktorí tomu veria, by mali skúsiť nasledujúce: Vyberte si miesto, ktoré naozaj chcete navštíviť. Odfoťte si to miesto a fotku dajte na stenu. Postavte bežecký pás pred tú stenu a potom choďte smerom k vášmu cieľu. Zavolajte mi, až tam dorazíte a potom vašu radu zvážim.

Po prvé, štát a štátny program sa naozaj nemôžu zmeniť k lepšiemu. Jednoducho rastie a rozkladá sa, kým nezkolabuje na tých, ktorí sú na ňom závislí. Je vytvorený tak, aby zostal rovnaký pre ľudí, ktorí z jeho súčasnej podoby profitujú – odbory, poskytovatelia služieb a politici v prípade škôl.

Po druhé, keď vezmete do úvahy sily, proti ktorým by takýto jedinec stál, mal by sa sám seba spýtať: „Ako nevýznamný a neefektívny sa chcem cítiť?“ Tento celý návrh o „práci vnútri systému“ pochádza priamo zo systému a slúži iba pre to, aby sa ľudia cítili vykorenení a bezvýznamní, aby to nakoniec vzdali a neochotne prijali status quo.

Nemôžem hovoriť, čo by presne mali robiť, ale môžem povedať, že to, čo som urobil, bolo pre mňa osobne veľmi uspokojujúce a posilňujúce. Dostal som sa von.

Čo by ste poradili rodičom a deťom?

Mladým ľuďom: Neberte prosím to, čo hovorím, ako konečné slovo o akejkoľvek z týchto tém. Urobte si prosím svoj vlastný výskum a starostlivo všetko zvážte pred tým, než niečo urobíte. Konajte v súlade s rozumom a individuálnym zmyslom.

Avšak neexistuje jedno riešenie, ktoré by bolo pre všetkých. Moje rady by sa výrazne líšili u každého individuálneho prípadu. Najviac frustrujúce sú stretnutia s ľuďmi, ktorí chcú, aby som hovoril ako politik. Pýtajú sa: „Tak aké máte riešenie?“ Ako keby existoval niekto, kto vie, čo je najlepšie pre milióny ľudí, ktorých nepozná. Ľudia, ktorí sa takto pýtajú, sa zdá, že vstrebali všetky najdeštruktívnejšie myšlienky školy: poslušnosť voči autoritám, dôveru v tých, ktorí sú pri moci a prispôsobenie sa jednému spôsobu konania a myslenia.

Toto je niečo, čo mám spoločné s Barackom Obamom, Mittem Romneym a Rickom Santorom: Neviem, ako vyriešiť zložité spoločenské problémy a neviem presne, čo je najlepšie pre milióny jedinečných ľudí s najrôznejšími potrebami, starosťami a túžbami.

A tu je rozdiel: Nebudem predstierať, že to viem. Nebudem vám klamať, sľubovať najrôznejšie veci, urážať vašu inteligenciu a nahovárať si, že by som mohol mať takú múdrosť a moc. Nie som politik.

Aký máte vplyv so svojim podcastom?

Najdôležitejší je pozitívny vplyv na môj život, čo je hlavným dôvodom, prečo to robím. Okrem toho viem, že môj vplyv je zatiaľ relatívne mierny, čo sa týka dosahu. Podcast má milióny stiahnutí, ale viem len veľmi málo o výsledkoch týchto stiahnutí u jedincov na druhom konci. Dostal som okolo 1000 emailov a komentárov od ľudí, ktorí tvrdili, že môj podcast mal silný vplyv na ich životy. Môže sa to zdať ako malé číslo, ale je to oveľa viac než keby som zostal v triedach.

Čo môžu urobiť deti a rodičia?

Navrhol by som, aby sa zameriavali na rokovania, ktoré môžu mať priamy vplyv na ich životy. Pre rodičov: ponúknite svojim deťom alternatívy k týmto štátnym indoktrinačným centrám. Pre študentov, ktorí tam trčia: klaďte otázky. Otázky sú tým, čím môžete zastaviť smiešne a skorumpované myšlienky, aby sa nestali svetovými náboženstvami alebo politickými ideológiami. Zvedavosť je veľmi mocná, pokiaľ ju praktizuje dostatok ľudí naraz.

Aký druh vzdelávania by deti MALI mať?

Taký druh, ktorý by mali bez štátnych škôl: prirodzený, vnútorne motivovaný, individualizovaný a uspokojujúci. A to môže znamenať tisíc rôznych vecí pre tisíc rôznych študentov.

Aký je váš názor na domáce vzdelávanie?

Ak je praktizované na účely, ktoré som práve opisoval, potom je to úžasné. To je unschooling. Je to prirodzené a plné rešpektu k dieťaťu. Avšak pokiaľ je to na účely Ricka Santora – pre ochranu detí pred rozumom a realitou – potom som silne proti.

Čo si myslíte o vyššom vzdelávaní?

Mám zmiešané pocity. Záleží na osobných cieľoch. Vysoká škola nie je len ďalším stupňom a je to veľmi drahé miesto, aby ste tam premýšľali o tom, čo chcete robiť.

Za posledné dve generácie tu sú tiež náznaky podvodu. V škole aj v spoločnosti vidíme všetok ten tlak na študentov, aby išli na vysokú školu, bez ohľadu na ich dlhodobé ciele alebo ich nedostatok. Vidíme obrovské dotácie, ktoré štát doslova hádže do vyššieho vzdelávania – ľahké peniaze, na ktoré môžu študenti, ktorí sa nenaučili nič o dlhoch, dosiahnuť. Tieto dotácie vysielajú vysokým školám signál, že môžu zvyšovať školné. Takže teraz máme situáciu, kedy sa viac a viac absolventov nachádza v ekonomike s dlhom $ 150 000 a bez pracovných príležitostí.

** Aká je skutočná funkcia vzdelávania? Nemá vytvárať samoukov?**

Vzdelávanie je prirodzený proces, nie umelý; zvedavosť je skutočným učiteľom. Všetci sme samoukovia, kým do toho inštitucionali­zované školstvo nezasiahne.

Akú úlohu hrá štátne vzdelávanie z hľadiska amerického impéria?

Hlavné. Školy vytvárajú poslušných konformistov, ktorí málokedy spochybňujú autority – ideálna bojová sila. Osnovy sú zásobené nepatrnými, ale konzistentnými myšlienkami nacionalizmu (nazývame to patriotizmus), spravodlivými vojnami (šírenie demokracie po svete) a geopolitickou nadradenosťou (Amerika je najlepšia) – tri ospravedlnenia pre vojenskú agresiu.

Prečo si myslíte, že vzdelávanie takto dopadlo?

Preto, že je riadené štátom. Preto, že je založené na hrozbe násilia. Nemohlo to skončiť inak a ja si myslím, že to bolo takto presne zamýšľané. Vzdelávanie má príliš veľký potenciál ako nástroj kontroly, ako by sa prenechal jednotlivcom, rodinám a trhom.

Otvorený útlak má väčšinou veľmi krátku životnosť. Keď sú všade postavené väzenia a naplnené ľuďmi, revolúcia začne byť nevyhnutná. Avšak útlak môže pokračovať do nekonečna, ak sú väzenia postavená niekde, kde nie sú vidieť; v mysliach ľudí. A to je štátne školstvo.

Každý vie, že na svete existujú agresívni a bezohľadní zločinci. Niektorí používajú pre svoje zločiny krátkozrakú brutálnu silu – zbrane, nože alebo päste. Ale tí najmúdrejší a najvynaliezavejší vždy používali štát. Je to to najlepšie miesto, kam ukryť ich zločiny.

Existuje mocná elita, ktorá sa snaží o nastolenie svetovej vlády?

Nie som si istý, či je to jedna skupina, ale ako študent histórie viem, čo chcú ľudia pri moci: viac moci. A rozhodne môžeme pozorovať dôkazy tejto snahy v inštitúciách, ako sú OSN, Rada pre zahraničné vzťahy (Council on Foreign Relations), EÚ, Medzinárodný menový fond a Svetová banka.

Akú úlohu hrá štátne školstvo v tejto širšej globálnej snahe? Sú deťom vymývané mozgy globalizmom?

Hoci tu môžu byť myšlienky, ktoré vedú k prijatiu globalizmu, táto indoktrinácia nemusí byť nijako priama. Pretože štátne školy vštepujú poslušnosť, intelektuálnu apatiu a prispôsobivosť, väčšina ľudí môže ľahko prijať akúkoľvek agendu, ktorú chcú mocné elity nasledovať – sociálne zabezpečenie, vojny, korporátne bailouty, štátom riadenú menu, progresívne zdanenie, konfiškácie majetku, vojny proti drogám, vnútornú bezpečnosť, atď. Globalizmus by bol len jeden príklad z mnohých.

Aké stránky alebo zdroje by ste odporučil?

• Texty a knihy od Johna Taylora Gatta, najmä Underground History of American Education
• Akúkoľvek knihu od Johna Holta
• FreeDomainRadi­o.com
• CompleteLiber­ty.com
• TriviumEducati­on.com
• TragedyandHope­.com
• Schoolsuckspro­ject.com

Ďakujem za váš čas.

---

[1] V USA sú štátne školy financované najmä z miestnych daní z nehnuteľnosti. (pozn. prekl.)

 

Ak si tiež myslíte, že klasická škola nie je ideálnym riešením pre naše deti a chcete vedieť viac o unschooling-u, pridajte sa do našej skupiny na Facebook alebo sa prihláste do nášho NEWSLETTER-a. Poznáme reálne riešenie vzdelávania pre 21. storočie.