Feb
4

Otvorený list MŠMT

Otvorený list MŠMT

Vážení,

najprv mi dovoľte, aby som sa krátko predstavil. Som absolventom vysokej školy a poslednú dobu sa intenzívne zaujímam o vzdelávanie. Po niekoľko mesačnom štúdiu som dospel k záveru, že súčasná podoba vzdelávacieho systému deťom skôr škodí. Okrem iného ničí ich vnútornú túžbu učiť sa a potláčať kritické a logické myslenie. A tiež som objavil alternatívny prístup k vzdelávaniu, ktorý podľa mnohých skúseností zo zahraničia veľmi dobre funguje. Ak by Vás zaujímali podrobnosti, rád sa o ne s Vami podelím, ale to pre túto chvíľu nechajme bokom. V tomto liste sa Vás chcem opýtať na niekoľko otázok. Výklad školského zákona prakticky znemožňuje prístup k vzdelávaniu, o ktorom som hovoril a ktorý by som chcel aplikovať so svojimi budúcimi deťmi. Akým právom? Prečo zabraňujete akýmkoľvek alternatívnym prístupom vo výchove? Čo keď Váš prístup naozaj nie je pre deti to najlepšie? Prečo nemôžu rodičia sami rozhodnúť o vzdelávaní svojich detí? To považujem za absolútne neprijateľné. Preto žiadam o novelizáciu školského zákona, ktorá bude obsahovať možnosť vyviazania sa z povinnej školskej dochádzky.

Vopred ďakujem za odpoveď.

Jiří Košárek

18.6.2012

Vážený pán inžinier,

ďakujem Vám za Váš podnet vo veci alternatívnym prístupom ku vzdelávaniu a tiež za úsilie o oboznámenie verejnosti s týmito metódami na Vašich internetových stránkach. Pozrime sa najprv na to, v akom právnom rámci žije dnešný svet vzdelávania najmä v oblasti povinnej školskej dochádzky, ako vyzerajú právne limity, ktorými je viazané a ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy aj Česká republika a jej politická reprezentácia. Jadrom Vášho podnetu je zavedenie možnosti „vyviazanie sa z povinnej školskej dochádzky“. Povinná školská dochádzka sa historicky formovala ako povinnosť „dochádzať do školy“, teda vzdelávať sa vo vrchnosťou predpísanom inštitucionálnom prostredí. Hoci je toto prostredie v súčasnosti značnou mierou odvodené z tradície, nemožno zabúdať, že bolo prevzaté právnym poriadkom Českej republiky ako demokratického štátu, a teda nie je pochýb o jeho legitimite. Zároveň došlo k významnému posunu v poňatí povinnej školskej dochádzky do možností jej plnenia. Povinné denné vzdelávanie v škole je síce naďalej primárnym spôsobom plnenie povinnej školskej dochádzky, zákon však umožňuje aj alternatívny postup, a síce tzv. „domáce vzdelávanie“. Zákon č. 561/2004 Sb., o predškolskom, základnom, strednom, vyššom odbornom a inom vzdelávaní (školský zákon), ich označuje ako individuálne vzdelávanie a jeho podmienky upravuje v § 41. Individuálne vzdelávanie, pripustené zákonom pre žiakov prvého stupňa základnej školy a v niektorých školách pokusne overované aj na druhom stupni, je však tiež podmienené verejnoprávnym povolením (udeľuje ho riaditeľ školy pri výkone verejnej moci), žiak zostáva zapísaný v kmeňovej škole a tu tiež koná pravidelné skúšky, čím je vzdelávanie taktiež obsahovo predurčené rámcovými vzdelávacími programami. Prelomiť túto hranicu, totiž umožniť jednotlivcovi, aby sa úplne vymanil z vplyvu vzdelávacích inštitúcií a bol vzdelávaný úplne mimo rámec stanovený v štátom aprobovaných vzdelávacích programoch, presahuje pôsobnosť MŠMT. Dosiahnutie takého stavu dokonca nie je možné ani jednoduchou zmenou školského zákona.

Povinná školská dochádzka je upravená už v článku 33 odsek 1 Charty základných práv a slobôd. Česká republika považuje za povinnosť právneho štátu upraviť v právnom poriadku povinnú školskú dochádzku ako neoddeliteľnú súčasť práva na vzdelanie. Ak si uvedomíme význam povinnej školskej dochádzky (ktorým nie je snaha hypotetickej oligarchie formovať vzdelávaných v poslušnú masu, ale naopak včas zabezpečiť každému gramotnosť v širšom slova zmysle a tým mu poskytnúť zbraň proti manipulácii), je zrejmé, že povinná školská dochádzka nie je namierená „proti“ dieťaťu, ale proti každému, kto by mohol mať záujem upierať dieťaťu prístup k vzdelávaniu a zneužiť dieťa ako lacnú pracovnú silu alebo ho urobiť iba objektom výchovných experimentov alebo dokonca ľahkou obeťou trestnej činnosti.

Povinná školská dochádzka sa vyvíjala tiež za účelom poskytnúť dieťaťu určitý štandard vzdelania. Iba vzdelanejšia a sociálne zdatnejšia (nie nutne bohatšia) časť obyvateľstva by vytesnenie z povinnej školskej dochádzky využívala ako príležitosť ku kultivovanému a účinnejšiemu vzdelávaniu dieťaťa. Naopak nezanedbateľná časť obyvateľov by bola prinajmenšom v pokušení podriadiť vzdelávanie dieťaťa svojmu pohodliu a hospodárskym záujmom. Nemožno si nahovárať, že súčasný stav spoločnosti tento efekt vylučuje – naopak nebezpečenstvo obetovania kultúrnych a mravných hodnôt dočasnému pôžitku z hodnôt nižších je dnes možno silnejšia ako predtým.

Povinnú školskú dochádzku preto vnímam hlavne ako právo dieťaťa na to, aby osoby zodpovedné za jeho výchovu, orgány verejnej moci, prevádzkovatelia atď ctili jeho právo a povinnosť vzdelávať sa a nekládli prekážky ich riadnemu výkonu. Tomu zodpovedá aj dikcia Dohovoru o právach dieťaťa (vyhlásená pod č. 104/1991 Z. z ., je súčasťou českého právneho poriadku a má prednosť pred zákonom), ktorý v článku 28 ods. 1 písm. a) stanovuje: „Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na vzdelanie a s cieľom postupného uskutočňovania tohto práva a na základe rovných možností najmä: a) zavádzajú pre všetky deti bezplatné a povinné základné vzdelanie.“

V článku 3 odsek 1 Dohovor určuje „záujem dieťaťa“ ako prvotné hľadisko pre akékoľvek činnosti týkajúce sa detí a v článku 13 a 14 upravuje slobodu prejavu a slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. Rešpekt k osobnosti dieťaťa je teda formujúcim prvkom vzdelávacej sústavy už z titulu medzinárodnopráv­nych záväzkov Českej republiky. Rovnako tak je normami medzinárodného práva uznaný ako základ inštitucionálneho rámca vzdelávania povinná školská dochádzka. Česká republika teda plánuje naďalej rozvíjať podmienky pre podporu rozvoja dieťaťa s ohľadom na jeho jedinečnosť, a to okrem iného v prostredí škôl, ako inštitúcií povinného vzdelávania. Odstránenie prípadných neopodstatnených prekážok rozvoja osobnosti dieťaťa vo vzdelávaní potom nemôže mať podobu radikálnej zmeny systému, ale bude spočívať v jeho postupnom vylaďovaní. Dohovor o právach dieťaťa a Charta základných práv a slobôd kladie na Českú republiku požiadavku aktívnej vzdelávacej politiky – nestačí formálne stanoviť povinnosť školskej dochádzky a považovať ju za splnenú za veľmi voľných alebo akýchkoľvek podmienok, ale je nutné stanoviť praktický obsah tejto povinnosti, pričom jej vymáhateľnosť a reálna účinnosť vyžaduje nevyhnutnú mieru zjednotenia pravidiel vzdelávania. Garantovať každému dieťaťu, že sa mu (hocikedy aj napriek prostrediu, ktoré nie je vzdelávaniu priaznivo naklonené) dostane vzdelanie, znamená vymedziť jednotlivé etapy a cykly vzdelávania, rozdeliť medzi ne vzdelávací obsah a stanoviť uzlové body, keď dieťa získava informácie o svojom pokroku. Ide o podobnú situáciu ako v cestnej premávke – zabezpečiť každému možnosť dospieť k cieľu znamená rozdeliť prevádzku do jazdných pruhov, na križovatkách postaviť semafory atď.

V prostredí, kde bude dĺžka, priebeh, metódy a hodnotenie vzdelávania (nevyhnutné okrem iného pre uplatnenie na trhu práce) úplne ponechané na „prirodzenom“ vývoji dieťaťa, kde sa dieťa bude učiť tomu, čo mu práve pripadne zaujímavé, by deti určite toľko „netrpeli“ pocitom donútenia. Je však otázne, či majú byť tohto pocitu uchránené (snáď tu nemusím rozvíjať filozofické tézy o vzťahu slobody a zodpovednosti), predovšetkým ale takto nemožno účinne postaviť efektívny systém bezplatného vzdelávania. Aktívna povinnosť Českej republiky je nielen normovať a regulovať, ale tiež zabezpečiť, že základné vzdelávanie bude pre deti bezplatné, a teda toto vzdelávanie musí Česká republika zaplatiť.

Teórie „unschoolingu“ teda celkom iste nebudú zavedené do praxe plošne a ich výberová aplikácia je tiež znemožnená vyššie uvedenými požiadavkami garancie kvality výstupov vzdelávania a zodpovednosti Českej republiky voči každému dieťaťu za to, že prípadné výnimky z bežných spôsobov plnenia povinnej školskej dochádzky nebudú zneužité na úkor jeho vzdelávania (pozri vyššie).

Teraz Vás určite neprekvapí, ak Vám oznámim, že zásadne nesúhlasím napríklad s nasledujúcim veľmi zjednodušujúcim a povrchným textom, ktorý citujem zo stránok www.slobodaucenia.sk: "Súčasný model vzdelávania, na ktorom sú založené takmer všetky školy, považujeme za úplne mylný a postavený na chybných základoch. Vychádza z predpokladu, že žiaci a študenti sú lenivými, hlúpymi, nemotivovaný a neplnohodnotným bytosťami. Pre dnešné školstvo sú deti len prázdnou a šedivou nádobou rovnakého tvaru a veľkosti, do ktorej je potrebné pod nátlakom nahustiť veľké množstvo vedomostí, ktoré boli vyhlásené za dôležité. Tento systém pritom neberie do úvahy jedinečnosť každého človeka, jeho schopnosti, záujmy, talent, priania a sny.

Česká republika má povinnosť utvárať vzdelávací systém tak, aby vzdelávanie nepotlačovalo individualitu dieťaťa, ale naopak s dieťaťom spolupracovalo, viedlo ho k samostatnému kritickému mysleniu a povzbudilo jeho túžbu učiť sa a poznávať. Nemyslím si, že by to súčasný vzdelávací systém neumožňoval. Ak sa však pozriem na vec realisticky, musím uznať, že inštitucionali­zované vzdelávanie je často v ohrození, že uprednostní neúčinný dril a formalizmus pred živým obsahom.

 Starostlivosť o vzdelávaciu sústavu nie je schematická úloha, ktorú by MŠMT naplnilo jednorazovou a časom prekonateľnou schémou. Ubezpečujem Vás, že náš prístup k vzdelávacej sústave v spolupráci so zákonodarcami je kontinuálnym hľadaním a obnovovaním rovnováhy kompetencie a zodpovednosti medzi všetkými účastníkom vzdelávania tak, aby dieťa nebolo pre školu alebo pre učiteľa obyčajným predmetom činnosti, ale subjektom, ktorému je potrebné venovať tvorivú a individualizovanú starostlivosť sprevádzanú dôverou v jeho schopnosti a nadanie.

S pozdravom

PaedDr. Jaromír Krejčí

vedúci oddelenia koncepcie vzdelávacej sústavy

V Prahe 10. septembera 2012

Vybavuje: Petr Vokáč

 

Ak si tiež myslíte, že klasická škola nie je ideálnym riešením pre naše deti a chcete vedieť viac o unschooling-u, pridajte sa do našej skupiny na Facebook alebo sa prihláste do nášho NEWSLETTER-a. Poznáme reálne riešenie vzdelávania pre 21. storočie.

 

Jiří Košárek

Jiří Košárek

Jiří Košárek

Kontakt: kosarek (zavinac) svobodauceni.cz