Deti sú prírodou vybavené k tomu, aby sa vzdelávali samy.

Ako dospelí máme určitú zodpovednosť voči našim deťom a deťom po celom svete. Našou zodpovednosťou je vytvoriť bezpečné, zdravé a ohľaduplné prostredia, v ktorých sa môžu deti vyvíjať. Ďalej potrebujeme zabezpečiť, aby deti mali zdravé jedlo, čerstvý vzduch, čisté miesta na hranie a veľa príležitostí komunikovať s ostatnými ľuďmi v rôzneho veku. Našou zodpovednosťou je aj byť vzorom slušného správania. Jediná vec, o ktorú sa nemusíme starať, je vzdelávanie našich detí.

Nemusíme sa starať o školské osnovy, o plány výučby, o motivovanie detí k učeniu, o testovanie ani o väčšinu ostatných vecí, ktorým sa pedagogika venuje. Nasmerujme namiesto toho túto energiu na vytvorenie príjemných prostredí, v ktorých sa deti môžu slobodne hrať. Vzdelávanie detí je ich zodpovednosťou, nie našou. Len oni to dokážu. S touto schopnosťou sa už narodili. Našou úlohou je ustúpiť do pozadia a nechať tomuto procesu voľný priebeh. Čím viac sa ho totiž snažíme kontrolovať, tým viac ho narúšame.

Keď hovorím, že vzdelávanie je zodpovednosťou detí a že sú prírodou vybavené túto zodpovednosť prijať, neočakávam, že tomuto tvrdeniu len tak uveríte. Žijeme vo svete, v ktorom toto tvrdenie nie je samozrejmou pravdou, akou bývalo. Žijeme vo svete, v ktorom sa takmer všetky deti a dospievajúci posielajú do škôl, ktoré začínajú v stále skoršom veku, a v ktorom má pojem „škola“ určitý štandardný význam. Meriame vzdelanie pomocou výsledkov na testoch a podľa úspechov pri postupe školským systémom z nižšej úrovne na vyššiu. Tým pádom takmer automaticky považujeme vzdelávanie za niečo, čo zabezpečujú špecialisti vyškolení v oblasti zvanej pedagogika, a predpokladáme, že títo špecialisti vedia, ako najlepšie premeniť surový potenciál detí na vzdelaný produkt.

Považujem za svoju povinnosť predložiť dôkazy, ktoré podporia moje tvrdenia. Najzrejmejšie dôkazy pochádzajú z prostredia, v ktorom môžeme vidieť deti, ako sa vzdelávajú samy bez školskej výučby. V ďalšom texte sú stručne opísané 3 takéto prostredia, o ktorých napíšem detailnejšie v nasledujúcich článkoch.

1. Značné množstvo detského vzdelávania sa odohráva pred nástupom dieťaťa do školy.

Najjasnejší dôkaz detskej schopnosti vzdelávať sa samostatne, ktorý je dostupný každému z nás, pochádza zo sledovania detí v prvých štyroch alebo piatich rokoch ich života, teda predtým, než sa ich ktokoľvek pokúsi nejakým systematickým spôsobom vyučovať. Zamyslime sa nad tým, koľko sa toho za túto dobu naučia. Naučia sa chodiť, behať, skákať, šplhať. Naučia sa fyzikálne vlastnosti všetkých objektov v ich dosahu. Naučia sa svoj materinský jazyk, čo je určite jedna z kognitívne najkomplexnejších úloh, ktorú akákoľvek ľudská bytosť zvládne. Naučia sa tiež základy psychológie ostatných ľudí – ako ich potešiť, ako ich rozčúliť, ako získať to, čo od nich potrebujú alebo chcú. Toto všetko sa naučia nie na vyučovacích hodinách od učiteľa, ale vďaka svojej vlastnej hre, nenásytnej zvedavosti a prirodzenej pozornosti k správaniu ostatných ľudí. Zastaviť deti, aby sa toto všetko a ešte viac naučili by sme mohli jedine tak, že by sme ich zamkli do skrine.

2. Deti lovcov a zberačov sa stávajú úspešnými dospelými bez akejkoľvek školskej výučby.

Počas väčšiny ľudskej histórie sme žili v relatívne malých kočovných tlupách. Naša základná ľudská prirodzenosť – zahŕňajúca našu hravosť, zvedavosť a všetky naše ostatné biologické schopnosti umožňujúce učenie – sa vyvinuli v kontexte tohto spôsobu života. Niektorým skupinám lovcov a zberačov sa podarilo prežiť s nedotknutou kultúrou do dnešnej doby. Antropológovia, ktorí tieto skupiny študovali v Afrike, v Ázii, na Novom Zélande, v Južnej Amerike a inde, objavujú pozoruhodnú konzistenciu v ich prístupe k deťom. Vo všetkých týchto kultúrach dovoľujú deťom a dospievajúcim hrať sa a nasledovať vlastné záujmy bez zasahovania dospelými v podstate od svitania do súmraku. Presvedčenie týchto ľudí zakotvené v tisícročných skúsenostiach je, že deti sa učia sami pomocou hier a skúmania. Keď sú dostatočne pripravení, začnú prirodzene používať naučené veci v aktivitách, ktoré prospievajú celej skupine. Prostredníctvom ich vlastnej snahy získajú deti lovcov a zberačov ohromné množstvo schopností a vedomostí, ktoré potrebujú, aby sa v rámci svojej kultúry stali úspešnými dospelými.

3. Deti našej kultúry sa v určitých „neškolských školách“ stávajú úspešnými dospelými aj bez tradičnej školskej výučby.

Mnoho rokov som pozoroval deti a dospievajúcich v škole Sudbury Valley v meste Framingham v americkom štáte Massachusetts. Túto školu založili pred štyridsiatimi rokmi ľudia, ktorých názory ohľadom vzdelávania sa pozoruhodne podobajú názorom kultúry lovcov a zberačov. Škola je určená deťom od štyroch rokov až do stredoškolského veku a vôbec nejde o typickú školu. Jedná sa o demokratické prostredie, v ktorom deti skutočne majú rovnaké rozhodovacie práva ako dospelí a v ktorom sa deti učia výhradne pomocou svojich vlastných aktivít. Je to v podstate bezpečné prostredie, v ktorom sa deti môžu hrať, skúmať, prijímať zodpovednosť a voľne komunikovať s ostatnými ľuďmi rôznych vekových kategórií. Nie sú tu žiadne testy, žiadne zlaté hviezdičky či iné ocenenia, žiadne úspešne či neúspešne zložené skúšky, žiadne povinné kurzy, žiadne donucovanie alebo prehováranie detí, aby sa učili, žiadne očakávanie zodpovednosti za vzdelávanie od personálu. Počas svojej existencie sa v tomto prostredí vzdelalo niekoľko stoviek mladých ľudí. A nie, nestali sa z nich lovci a zberači. Stali sa z nich remeselníci, umelci, šéfkuchári, doktori, inžinieri, podnikatelia, právnici, hudobníci, vedci, sociálni pracovníci a softvéroví dizajnéri. Pracujú v celom spektre povolaní, ktoré v našej kultúre považujeme za cenné.

V nasledujúcich troch článkoch postupne rozpracujem tieto tri zdroje dôkazov o kapacite mladých ľudí pre sebavzdelávanie.

Ak si tiež myslíte, že klasická škola nie je ideálnym riešením pre naše deti a chcete vedieť viac o unschooling-u, pridajte sa do našej skupiny na Facebook alebo sa prihláste do nášho NEWSLETTER-a. Poznáme reálne riešenie vzdelávania pre 21. storočie.